Obavy z nezávislosti

Každý, kto sa žení či vydáva preto, lebo sa bojí byť nezávislým človekom, vstupuje do manželstva z nesprávneho dôvodu. Keď majú niektorí mladí ľudia už-už dospieť, vyskúšať si vo svete svoje sily a po prvý raz konať samostatne, odrazu pribuchnú dvere a začnú pochybovať, či by sa vedeli o seba postarať a žiť osamote. Na to si hneď "dovolia" zaľúbiť sa. Zaľúbime sa predsa vtedy, keď sami sebe dovolíme pociťovať lásku. Nikto nás k tomu nenúti. Je to čosi, čo dovolíme, čo sami pripustíme a čo si nahovoríme, keď nám to vyhovuje. Najpohodlnejšie je zaľúbiť sa vtedy, aspoň si to myslíme, keď nás čoskoro majú zbaviť podpory, ktorú sme dostávali, kým sme vyrastali. Čudujete sa teda, že stredoškoláci často uzatvárajú manželstvo krátko pred maturitou alebo tesne po nej? Pre manželstvo sa rozhodujú preto, lebo sú nadmieru závislí, boja sa samoty a cítia potrebu opriet sa o niekoho mocnejšieho. Ľudia, ktorí istý čas nežili nezávisle, neskôr oľutujú, že privčas vstúpili do manželstva.

Byť svojmu partnerovi terapeutom

Tu zohráva úlohu určitá ľútosť k druhému človeku / v predošlých článkoch sa môžete dozvedieť, že býva príčinou mnohých útrap v manželstve /. Prejavuje sa u mužov i u žien potrebou vziať si partnera len preto, aby mu pomohli z nejakých ťažkostí. Žena sa napríklad vydá za muža, lebo je pijan a hazardný hráč /znie to absurdne, no bohužiaľ realita to potvrdzuje /. Nazdáva sa, že vďaka svojej nesmiernej láske ho týchto zlozvykov zbaví. Muž môže ľutovať ženu, lebo nie je súca na nič, nevie si rady s deťmi a ustavične je deprimovaná. Muž sa pokladá za rytiera v jagavej zbroji, ktorý ju z toho všetkého "vyslobodí". Obaja títo ľudia robia závažnú chybu: vstupujú do manželstva, aby boli svojmu partnerovi terapeutom. Rada znie, nikdy to nerobte. Zvyčajne sa to nevydarí. Keď vo vzťahu vystupujete v nadradenom postavení a domnievate sa, že váš partner má vážne problémy, dosiahnete iba to, že sa jeho neistota ešte väčšmi prehĺbi a bude vám zazlievať vašu povýšenosť. To vedie k protireakcii v podobe nevraživosti, čo situáciu ešte viac zhorší.

Naprotiveň rodičom

V období dospievania je hádam najťažšie dopracovať sa k rozumným rozhodnutiam. Vstupujete do dospelosti a chcete samostatne uvažovať. Nemáte však dostatok životných skúseností na to, aby ste vedeli rozhodnúť o dôležitých veciach. Dospievajúci mladý človek sa tak ocitá v ošemetnej situácii, lebo kým sa oboznámi s tvrdou realitou, musí riskovať a dopustí sa mnohých zbytočných chýb. Nanešťastie, deti sa dosť často rozhodnú samostatne uvažovať / namiesto toho, aby si dali poradiť od rodičov / vtedy, keď zamýšľajú vstúpiť do manželstva. Mnoho ráz odmietajú rady rodičov, v tomto prípade je to však azda najhoršia chyba. Ale keď rodičia radia deťom, aby sa priskoro nehrnuli do manželstva, majú pravdu v deväťdesiatich deviatich prípadoch zo sto. Adolescent však musí ukázať sám sebe aj svetu, že vie uvažovať bez pomoci rodičov. Nezriedka uzavrie manželstvo náročky, aby demonštroval, že to dokáže.

Obavy zo starodievoctva a staromládenectva

Keď sa ľudí zmocní strach, často konajú nerozvážne. Ak predpokladajú, že sa im nenaskytne veľa šancí uzatvoriť manželstvo, zavše sa tak zľaknú večného starodievoctva či staromládenectva, že bez rozmýšľania prijmú prvú ponuku. Keď sa ľudia zúfalo usilujú dostať do manželstva, chytia sa aj slamky a vezmú si takmer hocikoho, kto ich zachráni pred potupným / podľa ich názoru / slobodným stavom. Príkladom je jedna klientka, ktorá povedala, že by sa bola vydala za hocikoho, kto by ju požiadal o ruku. Pokladala sa sa hrozne nemožnú osobu a nazdávala sa, že akákoľvek ponuka by pre ňu bola šťastím...Netreba asi dodávať, že sa nešťastne vydala a nakoniec rozviedla. Vzala si muža, ktorého by si v zriedkavých chvíľach rozumného uvažovania vôbec nevybrala. Spoločenský nátlak je ďalší dôvod,  prečo slobodní mladí ľudia strácajú sebaistotu. V spoločnosti ešte stále prevláda názor, že keď si nevedia nájsť partnera, je to ich chyba, lebo nie sú dosť príťažliví alebo zaujímaví. Keď všetci naokolo kráčajú k oltáru v rytme svadobného pochodu a oni sú ešte vždy slobodní, väčšine z nich vŕta v hlave, či si ľudia hádam nemyslia, že s nimi niečo nie je v poriadku. Ani im len nezíde na um, že vstúpiť do manželstva v neskoršom veku alebo sa vôbec nevydať či neoženiť, je veľmi zrelé rozhodnutie.

Zaľúbenosť

V tomto prípade je spomínaný jeden muž, ktorý zamýšľal tretí raz vstúpiť do manželského stavu a ešte nemal ani dvadsaťosem rokov. Terapeut vôbec nechápal, ako môže vzťahy tak ľahko nadväzovať a potom z nich rovnako ľahko vycúvať. Po viacerých rozhovoroch prišiel na to, že ľpie na nezmyselnom presvedčení, že ak sa do nejakej ženy zaľúbi, musí si ju vziať. Zaľúbenosť nie je taký všemocný cit, ako nás presviedča romantická literatúra a ľudové piesne. Pravda, je to silný cit, ale taký, ktorý si iba nahovárame a môžeme si ho aj vyhovoriť. Láska môže byť slepá, no nie je to najmocnejší cit, aký v živote zažívame. Môžeme ho ovládať a môžeme sa odľúbiť, kedykoľvek sa nám zapáči. / hmmm, to znie jednoducho, čo? v tomto prípade je to myslené tak, že samotná zaľúbenosť by nemala byť dôvodom na manželstvo /

Únik z neusporiadanej rodiny

Najsmutnejšie je, keď do manželstva vstupujeme nie preto, že nás niekto priťahuje, ale preto, že nás niekto odpudzuje. Chlapec alebo dievča, ktorí žijú v neznesiteľných domácich podmienkach, sa niekedy dajú natoľko opanovať myšlienkou na manželstvo, že ich potrebu uspokojí takmer hocikto. Najmä dievčatá majú sklon využívať manželstvo ako únik z rozháraného domova. Niekedy si tak počínajú aj chlapci, no tí sa oveľa častejšie radšej vrhajú do dobrodružstiev, vstupujú do armády alebo cestujú po celej krajine autostopom. Celkom chápem, že mladí ľudia pociťujú potrebu uniknúť od rozvadených rodičov, od opitých a surových otcov a od domŕzajúcich a požadovačných matiek. Nezriedka sa však dostanú z blata do kaluže. Ženba či vydaj v primladom veku a zo zúfalstva je pochybná cesta k pokojnej a istej budúcnosti. Ak ste teda v neznesiteľnej situácii a máte pocit, že musíte odísť, odíďte. Najprv si nájdite prácu, nasťahujte sa k príbuzným alebo pracujte za stravu a byt alebo si nájdite iné bývanie. Nevstupujte však do manželstva iba preto, aby ste unikli z domu. Všetok strach, hnev, ba aj pocit menejcennsoti, ktorý vás opantal v neznesiteľnom rodinnom prostredí, si so sebou odnesiete rovno do manželskej postele. Ak sa nazdávate, že vstúpite do nového vzťahu s čistým štítom, ste na veľkom omyle.

Čaká vás ešte článok o tom, čím sa riadiť pri posudzovaní toho, či sa k sebe hodíte, teda, či je to ten pravý partner pre vás.