O dvoch bratoch a snopoch obilia
31.07.2006 08:54:57
"Priateľstvo dovoľuje vycítiť svet neviditeľný.Ono je najviac viditeľnou tvárou Boha na zemi."/Roger Schutz/
Na hore Moria bývali pred mnohými rokmi dvaja bratia. Mladší mal manželku a dvoje detí, starší bol sám. Bratia spolu hospodárili a aj úrodu si delili na dve rovnaké časti. Raz večer ku koncu leta po žatve išli bratia spať. Starší nemohol zaspať, takto rozmýšľal: "Môj brat má rodinu, ja som sám, no napriek tomu som si vzal z úrody taký istý diel ako on. To nie je spravodlivé." Vstal potichu, podišiel k stohu mladšieho brata a prihodil na kopu niekoľko snopov obilia. Potom pokojne zaspal. V tú istú noc, iba trocha neskôr, zobudil sa i mladší brat. Aj on rozmýšľa o svojom bratovi a takto si v duchu vravel: "Môj brat je sám, nemá rodinu. Kto sa oň postará, až zostarne?" Vstal, vzal niekoľko zväzkov obilia a odniesol ich potichu k stohu svojho brata. Ráno, keď bratia prišli k stohom, boli prekvapení, že stohy sú také isté ako ich videli večer. Ani jeden sa nepriznal k nočnej príhode. Nasledujúcej noci chcel byť každý z nich rýchlejší. Stretli sa obaja v polovici cesty, so snopmi obilia na pleciach. Od radosti si padli do náručia. Tešili sa, že chcú len dobré jeden pre druhého a dobre zmýšľajú o sebe. Pán Boh v nebi videl tie udalosti a povedal: "Ozaj posvätné je toto miesto. Tu chcem bývať."
Komentáre
hmm
možno
takto si to predstavujem