Stala sa taká zvláštna vec,
akoby prebudenie šiesteho zmyslu.
Ani som nedúfala, že sa to stať môže;
prišlo mi to ako pozostatok nočného snu.

Keď som sa ráno preberala z noci
pamätajúc na ten zvláštny príbeh
bol to pocit, akoby ma hodili zo skaly
a dopadám na tvrdý, kamenitý breh.

Bolo mi ľúto, že realita je iná,
že sa nestotožnuje s mojou víziou.
No snažila som sa tváriť a byť silná,
veď sa nepatrí lipnúť na snoch.

No táto myšlienka nechcela dať pokoja,
spomienka na skvelého človeka
a potom nádej, ktorá umiera posledná,
že sen a realita sa občas podobá.

Trochu blúdiac ešte nie moc známym mestom,
nevediac do ktorých dverí vôjsť
sa zázračne stal kus dnešného sna realitou
a ja stretávam toho, s ktorým nás delí most.

Táto chvíľa potešuje moju dušu,
dúfam len, že to nie je ďalší sen.
Pár teplých pohľadov a horúcich slov k tomu,
a prichádza čas, keď znovu máme iný smer...