Bolo to začiatkom leta medzi tretím a štvrtým ročníkom. V tom čase už Nina bola dočasnou minulosťou a ja som potreboval niekoho, s kým by som trávil popoludnia, keď mala mama popoludňajšiu zmenu. Ono to vlastne boli prázdniny a na čase nezáležalo, lebo to mohlo byť rovnako aj dopoludnie. Lenka brigádovala ako zmrzlinárka. A tiež na zmeny. Najlepšie na tom bolo to, že ich mala presne opačne ako moja mama. Keď mala voľno, tak sme harašili u mňa alebo u jej sestry a keď bola v práci, tak som občas zabehol na zmrzlinu.
Keď teraz nad tým premýšľam, Lenka ani nebola veľmi pekná. Bola asi o osem centimetrov vyššia, štíhla, blond. Nosila okuliare a mala taký stredný nos, čo občas pri bozkávaní zavadzal. Mala malé prsia, asi po otcovi a pleť bielu ako sneh. A predsa som s ňou chodil. Možno to bola chladná vypočítavosť, ktorá mi zabezpečila zmrzlinu zadarmo. Niekto je na čokoládu, iný na zákusky a ja som na zmrzlinu. Denne som bol v tom Lenkinom kumbálku, držal ju za zadok a lízal zmrzlinu. A Lenku? S odstupom času to hodnotím, že vďaka Bohu nie. Dostali sme sa po pás, aj keď sme spolu harašili celé leto a celý september. V septembri som ju čakal na zastávke, keď sa vracala zo školy a šup ho ku mne domov. A predsa, panicom som ostal ďalej. Zmrzlinu už nepredávala a tak som Lenku uvoľnil inému. Odchytil si ju kamarátov spolužiak a už sú celkom slušný čas manželia. Doprajem mu. A ona? Vždy keď sa v meste stretneme, usmeje sa a v očiach jej vidím tie túžobné iskričky, ktoré napriek času nevyprchali. Nezabudla.

Krátko na to k nám začala chodiť bratova spolužiačka Vierka. Mala na svoj vek celkom pekné prsia a ja som po Lenke potreboval zmenu práve v tejto oblasti. Malo to však háčik. Vierke lichotil záujem staršieho chalana a tak sme začali chodiť. No, chodiť? Ja som začal chodiť k ním. Jej rodičia v časoch tesne po revolúcii, začali robiť party predaj hrncov a podobných gebuzín a tak neboli väčšinou času doma. Jej staršia sestra behala po baroch a my sme mali na ten čas slušne zariadený byt plne k dispozícii. A tak sme postupne od bozkov začali prechádzať na hladenie horných partií jej tela. Lenže namiesto očakávaného vzrušenia sa ozvalo, už z iných čias známe, cha-cha-cha chi-chi-chi a mne bolo jasné, že s touto žabkou bude problém. A bol. Na rozdiel od jej chichotavej predchodkyne to u Lenky nebolo šteklením, ale skôr pubertálnou nezrelosťou. Akékoľvek intímnosti zakončila chichotaním a bolo rozhodnuté. Tadiaľ cesta nevedie.
Rozišli sme sa, no Lenka k nám chodila ďalej a o dva mesiace na to si začala s mojim bratom. Jeden deň, keď došiel nahnevaný z rande domov, chápavo som sa naňho pozrel a povedal som: "Tak ste sa dnes dostali k jej prsiam, čo?" Ani sa nečudoval, iba súhlasne kývol hlavou a urobil si čaj. Vydržalo mu to dva mesiace a potom utiekol ako ja. A dobre spravil.

Štvrtý ročník bol osobitnou kapitolou, stužková, maturity, prijímačky. Ešte v deň písomných maturít som spoznal, kde je Peklo, taká malá krčmička tuná v meste. A spoznal som aj peklo z miešania piva a vodky. Nikdy pred tým a nikdy potom som pivo nepil. Vždy mi bolo odporné a aj vtedy som sa iba premohol. To, aby som dočasne zapadol do kolektívu chľastajúcich spolužiakov. Stálo to jedine za poznanie, že po tvrdom alkohole ľahký nezvládnem a že k tým ľuďom nepatrím.

A prišlo nádherné leto a s ním nové objavy. Kamaráti stanovali na neďalekom jazere a zlanárili aj mňa s ďalším kamarátom. Stan som mal požičaný. Bol osem miestny, no spali sme v ňom dvaja, teda luxus. Dopoludnia sme dospávali bujarú noc, na obed obedovali zmrzlinu, na olovrant guľášovú polievku z večera a večer pili šišikolu a varili guľáš na večeru i na olovrant nasledujúceho dňa. Šišikola sa vyrábala jednoducho. Každý si kúpil 1,5 litrovú fľašu koly. Polliter sa vypil cez deň a večer sa do fľaše dolial polliter rumu a dosypal jeden vanilkový cukor. A človek to pil a pil a pil.... Potom sa zobudil a pol hodinu identifikoval objekty a osoby v stane. Ten, čo strašne chrápal, bol vždy môj spolustanovník, nič neubudlo a nik nepribudol.  A tak som pokračoval v zaháňaní zoologickej záhrady z mojej hlavy až do obeda. Na obed sme si odskočili k neďalekej zmrzlinárke, ktorú sme vkuse oblbovali a jej sa to páčilo. A páčilo sa jej to vždy. Až do momentu, kým neprišiel jej priateľ. Vlastne jej aj potom, ale jemu veľmi nie. A keďže bol vyššia hmotnostná kategória ako ja a kolega dokopy, snažili sme sa nakloniť na svoju stranu aj jeho. Podarilo sa hneď na druhý večer. Obetovali sme síce dve dávky šišikoly, ale keď sme mu držali hlavu nad vodou a on kŕmil rybičky, vzniklo nerozlučné puto, ktoré trvá až dodnes. Ešte, že po tom hneď zaspal a spal až do rána. Jeho priateľka a naša zmrzlinárka, vytočená jeho rýchlym nástupom a ústupom, vyskúšala silu šišikoly tiež. A my sme sa s ňou kúpali nahí pod hviezdami. Mala pekné telo. Ale boli sme džentlmeni a situáciu sme nezneužili. Dodnes toho asi obaja ľutujeme. Potom sa pridali ostatní a ak by sa to šírilo ďalej, mohol z toho vzniknúť aj nudistický kemp.
Po týždni som sa odskočil osprchovať a oholiť. Mama na šťastie nebola doma a tak som si iba vymenil tričká za nové, čistučký k nej odskočil do práce a hybaj naspäť. Vedľa nás bola chata, ktorá sa v ten týždeň zaplnila peknými dievčatami z Poľska. A bolo sa na pláži na čo konečne dívať. Zahájili sme rýchlokurz poľského jazyka. A o tom, že taký poľský jazyk býva šikovnejší ako francúzsky, by vám vedel kamarát rozprávať.
Nás bolo deväť chlapcov a jedno dievča. Tomu dievčaťu patril jeden z nás deviatich. Takže osem nezadaných osemnácťročných chalanov verzus dvadsať nadržaných poľských slečien. Je síce pravda, že niektoré boli verné svojim polovičkám v Poľsku, ale predsa to bola presila. A šišikola s nimi robila divy. Tak sa hneď prvý večer ich príchodu kúpalo aspoň dvadsať nahých ľudí v jazere a hviezdy s mesiacom na nich svietili.
Môj spolustanovník si zbalil párik a obe ich zaúčal do techník pitia šišikoly. Prvý večer to prehnal a keď odišli do stanu, o chvíľu na to sa ozvalo jeho známe pílenie dreva. Už som mu chcel nadávať do chumajov, ale ešte neprišiel ten správny okamih. Správny okamih prišiel pred obedom nasledujúci deň. Trojica objavila moje zásoby šišikoly a pokračovala vo večernom popíjaní. Slniečko spravilo svoje. Jedno z dievčat sa vrátilo do stanu. To druhé však provokovalo kamaráta a on v slipových plavkách vyzeral ako kengura so svojim vakom. Aj kenguriačik bol vo vaku a jej nedalo, aby ho občas nepohladila. On jej za odmenu občas zazvonil na jej tlačidle rozkoše a pohladil prsia. So stúpajúcim Slnkom i hladinou šišikoly v organizme sa obaja poriadne nažhavili. Najprv si odskočili zaplávať. Vo vode ich maznanie pokračovalo a obaja sa pri tom vyzliekli. Potom vybehli na pláž a plánovali pokračovať. Vôbec im pri tom nevadili susedné mladé rodinky z deťmi. Ona si ľahla, roztiahla nohy a on stál nad ňou a plánoval ho zasunúť. A zrazu niekto vypol prúd a on tam iba stál, držal ho v ruke a na celú pláž kričal: "Ty si, ale čo za k...t? Veď sa postav! Tak sa postav!" Mamičky zakrývali deťom oči a oteckovia sa už-už chceli rozbehnúť hájiť postsocialistickú morálku. No, my sme zasiahli skôr. Presťahovali sme dvojicu naspäť do stanu. Či pokračovali vedia iba oni a tá tretia, čo už v stane bola.
Podvečer, keď kamarát vytriezvel, pobalil si veci a prvým ranným autobusom odišiel domov. Vytriezvel a odvahu vystriedal pocit hanby. Ešte si vymenil adresy a pokiaľ viem, ani jeden nenapísal tomu druhému. On sa na jazere neukázal najbližšie dva roky. Ona hneď ešte v ten deň nabehla na pláž hore bez, čo bolo v tom čase po revolúcii šokujúce a večer sa pri šišikole vytešovala, ako na ňu všetci chlapi civeli a že videla aj zopár takých, čo im príslušenstvo stálo v pozore. Na ďalší den boli všetky Poľky hore bez a my medzi nimi.
Ja som si v poľskom tábore sparing partnerku nenašiel. Tesne pred stanovačkou som sa druhý krát rozišiel s Ninou, tentokrát ona nechala mňa a tak som hľadal skôr duchovné oblasti niekde medzi štádiom podnapitosti a takmer opice. To sa mi samozrejme nedarilo. Okrem toho o dva dni po cudzinkách do nášho tábora pribudla Ivetka. Ďalšia blondína a my sme si hneď padli do oka. Ďalší večer sme sa už bozkávali v stane a napriek šiškolovému opojeniu môj mozog povedal: "Stop!" Ja som mal ísť na vysokú, ona ešte chodila na strednú, navyše bývala na nejakej dedine a perspektívy vzťahu boli mizerné. Po skúsenosti s Ninou, ktorá tiež bývala na dedine a musela vždy utekať v najlepšom, padlo rozhodnutie. Zastavil som to skôr, ako to pokročilo do ďalšieho štádia. Vysvetľovanie príčin prečo nie, mi padlo ťažko. Ivetka bola pekná, mala skvelé telo, bola inteligentná a zjavne nepatrila k chichotajkám. Moje racionálne argumenty prijala bez problémov. Tak sme ešte nechali noc plynúť vo vzájomnom objatí, vo vzájomných dotykoch. Vedel som, že ideme po hrane a predsa sa mi nechcelo prestať. A ani jej. Naša racionalita však nepripustila pád. Vtedy som pochopil, čo je tak úžasné na tantrickom sexe. Nám však chýbal záver a tak to vlastne ani tantrický sex nebol.
S Ivetkou som sa potom stretol asi o tri roky. Pracovala na úrade, ako sekretárka jedného známeho. Ja som tam chodil kopírovať poznámky zo školy. Dodnes sa občas v meste stretneme a pokiaľ nie je s manželom, prehodíme zopár slov. Prajem mu takú skvelú manželku.

V budúcom diele sa dočítate:
Ako sme sa s Ninou maznali, len aby mi vrátila minulý rozchod. Pred hradbami panenskej Ráchel.

Predchádzajúci diel nájdete tu.

Podporte ma, vopred ďakujem:



Poznámka: Kliknite na ikonku a v novom okne kliknite na vyrazne hlasuj.