A nebude sa bat zleho. Aj keby mala kracat slzavym udolim, nebude sa bat zleho, lebo On je pri nej.

On a Ona. Predsa sa nasli. Po rokoch hladania, po mnohych vyplakanych slzach a nevypovedanych slovach.

Nasli sa a prisli o seba preto, aby si zacali vazit jeden druheho. Snad navzdy.

Ked tak sedela vo vlaku, ktory ju unasal zasa tak daleko, pozerajuc na slnkom zaliatu krajinu za oknom, zazrela duhu. Zazrela ju tam, kde by ju necakala. Tam, kde vlastne ani nemala z coho vzniknut. A predsa tam bola. Zo zaciatku posobila ako ocny klam, no bola tam a ziarila vsetkymi farbami, akymi len duhy smu ziarit. Nepytala sa, ci moze, ci je to vhodne, ci je ten spravny cas. Len sa tam zjavila.

A Ona dufala, ze z jej srdca uz neodide nikdy.



...venovane R.T. ...