Nielen Boží ľud,  ale už aj jeho niektorí pastieri potrebujú pre svoju existenciu a spolunažívanie na tejto zemi písané pravidlá.

O čo ide? Dvaja arcibiskupi, jeden v aktívnej službe a druhý emeritný  sa dostali do novinárskych, ale aj ľudských reči len preto, že  nemali písomne ujasnené kompetencie.  Pritom je to také prosté a jednoduché.  Aspoň medzi nami obyčajnými smrteľníkmi to tak beží, že ak je už niekto dôchodca,  a je úplne  jedno či má pred menom titul emeritný, čiže po slovensky vyslúžilý  či penzionovaný,   alebo tam taký titul nemá,  tak či tak sa už stal dôchodcom so všetkým,  čo k tomu stavu patrí. 

To znamená, že skoro každý radový dôchodca akosi samozrejme ráta s tým, že  jeho práva sa oproti aktívnej službe značne  oklieštia a právomoc nebude takmer žiadna. Jedným slovom je to tak, hoci sa to skoro nikomu spočiatku nepáči, po určitom časovom odstupe si na to zvykne. Samozrejme, že oveľa skôr a ľahšie si na takúto novú situáciu  zvyknú tí dôchodcovia, ktorí  neboli v žiadnych funkciách, takže ani neprišli o žiadne nadštandardné výhody. 

No medzi radových dôchodcov,  ako mi iste dáte za pravdu, nepatrí penzionovaný arcibiskup. Aj on je tiež len človek,  spravidla síce už  starší ako 75 rokov  a hoci má určite zaslúžené výhody oproti radovým dôchodcom,  aj tak sa nevyhol  pokúšaniu diabla. Ako inak sa dá nazvať stav, keď  sa nechce dobrovoľne vzdať  moci, ktorú mal pred odchodom do dôchodku. Pritom  pri odovzdávaní funkcie    svojmu nástupcovi povedal, že  v rámci Trnavskej arcidiecézy aj ako dôchodca  bude navštevovať chorých, chodiť medzi mládež a robiť duchovné obnovy. Problém je zrejme v  tom, že to vraj  povedal, ale nedal na papier a tak si aj naďalej  robil to čo sám chcel. Plietol sa do remesla svojmu nástupcovi.

A keďže takýto stav  vlastne obmedzoval právomoci terajšieho trnavského arcibiskupa, ktorému asi skutočne neostalo už nič iné ako to,  že písomne vymedzí  práva pre emeritného arcibiskupa, čo aj učinil. 

No s čím asi málokto rátal bola reakcia emeritného arcibiskupa, ktorý  obsah listu zverejnil prostredníctvom médií. A tak sa z obyčajného pracovnoprávneho aktu,  stal bulvárny bonbónik. (Aj toto sú plody nežnej revolúcie.)

Toto určite vôbec neteší nikoho z členov  rímskokatolíckej cirkvi, ale zrejme ani nikoho iného    kto vie, že aj tu na zemi sa musia  rešpektovať síce len  pozemské, ale predsa len  zákony. O to viac  ak tým,  kto toto  nechce akceptovať je človek, ktorý či sa mu to páči alebo nie,  je stále cirkevným hodnostárom  a hoci ako emeritný,  mal by byť stále pozitívnym  príkladom pre nás ostatných. 

Takže som rád, že jeho nástupca, vekovo síce o generáciu mladší, ale idúci s duchom doby a  týmto národom   si nedal zobrať to,  čo mu  z jeho funkcie trnavského arcibiskupa prislúcha.

Vaša excelencia,  arcibiskup Bezák, máte moje sympatie a som pevne presvedčený, že nielen moje.

Prajem pekný večer. doko