Občas prídu dni, kedy si do vás odváži kopnúť aj taká submisívna piča s nálepkou „rohožka“ len preto, aby utopila vlastnú frustráciu v kadi bezodného odporu a ignorácie, na ktorú ste premenili vlastnú myseľ v rámci obrany pred kokotizmom panujúcim v okolí drobného plánu, ktorý nazývate office.

 

Chvíle definované spojením lex talonis, kedy dochádza na vaše slová a vám sa začína pracovný deň pekne kurviť pričinením „schopnejších“ kolegov, ktorí sa svoje chyby snažia hodiť na vás presne v súlade s ďalším z fundamentov vesmíru – zákonom padajúceho hovna.

A kedy si rieper musí pod zuby dookola omieľať mantru škaredo splagiatizovanú majstrom Jedi: „there is no emotion.“

 

Aké je to prenepríjemné - keď sa na konci ukáže, že ste mali pravdu. Napriek šéfom a okolnostiam a chlapíkom v sakách plných dám v kostýmoch, ktorí a é sa, bijúc do pŕs, zaručovali za to, že mr. Blonde s cynickým úsmevom na perách je idiot.

 

Aké je to prepríjemné - zálohovať si všetky maily...

 

Každý meč totiž seká na obe strany a priznám sa, že jedno ospravedlnenie mi dnes prinieslo značnú satisfakciu.

Napriek tomu však nadobúdam silný dojem, že dozrel čas obzrieť sa po novom hostiteľovi.