Japoncina
Ked sa rozpravam s ludmi, zistujem, ze mnohi si japoncinu pletu s cinstinou (ich predstava je asi ťing ťong čang li:), na com nie je nic zle, ibaze je to mylna predstava. Japoncina a cinstina su dva uplne odlisne jazyky, hoci japoncina ma strasne vela cinskych slov, konieckoncov ako velka vacsina jazykov statov, ktore s nou susedia, kedze bola najrozvinutejsim a najvyspelejsim statom v tej oblasti. Cinstina bola v tejto oblasti brana ako jazyk vzdelancov, nieco ako latincina ci grectina v europe. Napriek tomu vsak s japoncinou nie je spribuznena. Je to podobny pripad ako madarcina a slovencina (resp. slovanske jazyky) - v madarcine je mnozstvo slov pochadzajucich zo slovenciny, no napriek tomu jazyky nie su pribuzne. Pravdaze ide len o pribliznu analogiu.
Co sa tyka zaradovania, japoncina je "spornym" jazykom. Zvykne sa zaradovat do japonickej skupiny jazykov (nie som si ista prekladom, je to z anglickeho Japonic), do ktorej okrem nej patri aj jazyk Ryuukyuu. Pre tych, ktori ryuukyuu beru ako japonske narecie, je japoncina izolovanym jazykom, teda nepatri do ziadnej jazykovej skupiny. Jej povod je nejasny. Jestvuje o nom mnoho teorii, k najrozsirenejsim patri teoria, ze japoncina je pribuzna korejcine, ina teoria hovori o tom, ze japoncina patri k altajskym jazykom, ako je turectina. Existuju aj teorie o jej pribuznosti ku kreolskym jazykom, cinstine, tamilu ci austronezijskym jazykom. Jednoznacna odpoved neexistuje. Japoncina patri medzi aglutinacne jazyky, co znamena, ze vyuziva morfemy a ich spajanie, co je jedna z veci, o ktore sa opieraju teorie o pribuzonsti japonciny ku korejcine a altajskym jazykom, a zaroven jednou z odlisnosti oproti cinstine.
Japoncinou rozprava na Zemi okolo 127 milionov ludi. Japonsko je jedinym statom, kde je oficialnym uradnym jazykom.
O nieco obsiahlejsia bude kapitola o japonskom pisme. Japonci pouzivaju na pisanie tri abecedy - hiraganu, katakanu a kanji. Hiragana a katakana su slabikove abecedy, kym kanji je zname znakove pismo, ktore je z tychto troch abecied najstarsie.
Japonci ako ostrovny a teda izolovany narod mohli cerpat len z ciny, a to priamo alebo nepriamo cez koreu, ktora uz davnejsie absorbovala cinsku vzdelanost. Dnes je uz viacmenej jasne, ze do prijatia cinskeho pisma prostrednictvom korejskych slachticov Waniho a Ajikiho, ktori naucili v druhej polovici stvrteho storocia japonskeho naslednika tronu cinske pismo a tym ho defacto zaviedli ako oficialne japonske pismo, japonci nemali vlastne pismo. Boli tu totiz vzdy snahy dokazat, ze este pred tym existovalo originalne japonske pismo. Tzv. bozske znaky, cize shindai modji, vsak vznikli pravdepodobne v ranom stredoveku podla vzoru korejskeho pisma, no otazka ich pravosti bola vzdy velmi hakliva vzhladom na silny japonsky nacionalizmus. Kazdopadne po prijati cinskych znakov ako oficialneho japonskeho pisma nastali problemy, a to hlavne kvoli odlisnosti japonciny a cinstiny, ktorej bolo pismo prisposobene. V cinstine totiz existuju 4 toniny, v ktorych slovo rovnakej vyslovnosti znamena nieco ine, preto hlaskove pismo tu nema velky vyznam. Avsak znak sam osebe ma charakteristicku "kresbu" zlozenu z tahov, svoj vyznam a svoju vyslovnost. Bol to jeden z problemov. Napr. znak 山 znamena hora ako v cinstine tak v japoncine. Avsak cinska vyslovnost tohto znaku je šan, kym po japonsky sa hora povie yama. Problem teda bol: pisat podla vyslovnosti alebo podla vyznamu? Robilo sa to oboma sposobmi a preto v tom bol chaos. Ked sa napisalo 山, bud to mohlo znamenat hora a nebral by sa ohlad na vyslovnost, ktora je šan (co v japoncine s vyznamom slova hora nejde dokopy), alebo sa to mohlo citat ako šan, no bola by tym myslena nie hora, ale nieco, co sa po japonsky povie šan, cize by sa nebral ohlad na vyznam, ale na vyslovnost (princip ateji). Toto platilo hlavne pre rozne castice, afixy a sufixy, ktore sami osebe nemali vyznam a tak sa zapisovali znakmi, ktorych cinska vyslovnost sa priblizovala vyslovnosti daneho slova. Postupne sa preto k jednotlivym znakom popridavali japonske ekvivalenty (tzv. kun-doku) a vznikli tak dva sposoby citania jedneho znaku, napr. znak 大 s vyznamom velky sa da citat ako TAI, DAI, oo alebo ookii. Dva sposoby citania znakov sa volaju on a kun citanie (on-yomu a kun-yomu). On-yomu je cinska vyslovnost pre dany znak (tai, dai) a kun-yomu je japonska vyslovnost (oo, ookii). Takto sa v japoncine vytvorila silna vrstva cinskych slov. Vplyv Ciny este zosilnel v 6. storoci, ked Japonci prijali budhizmus. Zacala sa vsak vytvarat nova, slabikova abeceda, kedze kanji (v japoncine doslova cinske znaky) stale nebolo dostatocne vhodne pre japonsky jazyk, v ktorom sa pouzivalo velke mnozstvo morfem, ktore sami osebe nemaju ziaden vyznam a preto bol problem zapisovat ich v znakoch. Vytvorila sa teda kana, slabikova abeceda. Ako prva vznikla takzvana hiragana, teda hladka kana, ktorej znaky su odvodene z cinskych znakov stylu cǎoshū (citaj cchao-šu), tzv. travoveho pisma. Proces vytvarania fonetickej abecedy bol zavrseny v deviatom storoci, ked bola vytvorena tretia abeceda - katakana, ktora je odvodena z roznych casti cinskych znakov, nie vsak z travoveho, ale z tzv. vzoroveho pisma (kǎishū, citaj kchaj-šu) a pouziva sa na nejaponske slova. Napokon sa ustalil uzus, podla ktoreho sa korene slov zapisuju v kanji a morfemy v hiragane. V katakane sa vacsinou foneticky zapisuju nejaponske slova. Japonci nikdy nepouzivali tolko znakov ako cinania, takze kym celkovy pocet znakov v cine je okolo 44 tisic, v japonsku je to len 14 924. Od roku 1949 plati supis 1850 kanji (tzv. Touyou kanji), ktory sa neskor modifikoval. Pravda je, ze Touyou Kanji sa nie vzdy dodrziava, najma nie v odbornej literature, kde je teoreticky pripustny akykolvek znak. Pise sa alebo vodorovne zlava doprava, alebo v stlpcekoch, ktore sa citaju zhora dole a sprava dolava.
Pomohla som si knihou Pisma Sveta (Viktor Krupa, Jozef Genzor) a Wikipediou.
Slovnicek^^
Katakana:
Kanji (tabulka prvych osemdesiatich kanji, ktore sa ucia japonski prvaci)
Komentáre
Noc pekne citanie
:))
^_^
Kimi anime no koto suki ka?
^^
Bom - Kimi wa Nohingo wo benkyou shimasu? Nihongo wa totemo omoshiroi desu yo^^
anime
japonština