Emil Hula, profesor na vtedajšom Masarykovom I. štátnom československom učiteľskom ústave v Modre zostavil učebnicu ľudového spevu Slovenské kvety, ktorá vyšla v roku 1923 v Štátnom nakladateľstve v Prahe s podtitulom VÝBOR Z NÁRODNEJ POEZIE PRE ŠKOLY OBČIANSKE, STREDNÉ I PEDAGOGIA. Učebnica bola odobrená Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety č. 103.625 zo dňa 4.X.1922. Autor vo svojom pripomenutí, po našom v úvode, napísal vtedy doslova toto: „Reformné hnutie ostatnej doby, jej sociálny a myšlienkový prevrat, z ktorého vyplynula aj všeobecná potreba po zvýšenej vzdelanosti všetkých vrstiev národa, preniesla sa samo sebou do školy, prirodzeného to miesta, kde pestuje sa výkvet ľudskej kultúry – vedomosti a umenie. Je samozrejmé, že umenie má tu byť rovnocennou složkou s obormi vedenia, preto vedľa krásna literného a výtvarného (slohu a kreslenia) učiteľ nech systematický pestuje i oduvševnelý, umelecký spev ako základ všeobecného hudobného vzdelania.“ Hoci nám táto slovenčina pripadá ako archaizmus nič s tým neurobíme, lebo vtedy sa tak písalo aj v škole. Myšlienky, ale podľa mňa sú vysoko poučné.
Veď už len to, že Emil Hula zaradil pieseň Nad Tatrou sa blýska medzi piesne vlastenecké, s pokynom, že ju treba spievať výrazne – ohnivo, hovorí o mnohom. Preto je veľmi pravdepodobne, že už v období meruôsmých rokov došlo k doplneniu textu o slohu, Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane! Môžeme sa potom diviť, že neskoršie maďarská vláda túto pieseň, zakázala ako poburujúcu. Spievať ju verejne alebo rozmnožovať tlačou, bolo dokonca trestné. Napriek tomu ako všetci z histórie vieme Matúškove vzdorné verše v tomto období pôsobili stále horúcejšie a stali sa vyznaním viery v šťastnejšiu budúcnosť slovenského ľudu.
Emil Hula vo svojej učebnici doslova píše: „Prišiel 28. október 1918, deň svobody; putá tisícročnej nevôle praskly a pieseň „N.T.“, Maďarmi nenávidená a po desaťročia zakazovaná, zaznela naraz hlasne z tisícov hrdiel, tak mocne, že jej hlahol odrážal sa od tatranských skál ani hlas martinských zvonov. V decembri na to bola vyhlásená za druhú štátnu hymnu celého československého národa.“ Autor učebnice pripomína, že táto pamätná pieseň je svedkom neustálych bojov a národných útlakov, že je starým dedičstvom našich otcov, preto musíme pozerať na to, aby jej prednes bol vždy a všade dôstojný. „ Národná hymna musí sa spievať presne, jednotne a tak ako je predpísaná. Predovšetkým je povinnosťou slovenských škôl všetkých kategórií, aby našu mládež naučili slovenskej hymne naozaj správne. Tiež rôzne spolky a osvetové inštitúcie môžu vykonať a iste rady vykonajú bez ťažkosti veľmi mnoho.“
Milí naši maďarskí spoluobčania,
už je Vám jasnejšie, prečo sme my Slováci takí citliví ak nám niekto brnká na národnú strunu?
Pekné ráno aj celý deň Vám prajem. J.Kotulič
Viac o tejto problematike sa môžete dočítať na stránke
sk.wikipedia.org/wiki/U%C4%8Debnica_%C4%BEudov%C3%A9ho_spevu_Slovensk%C3%A9_kvety
Komentáre
Tolerancia