Víno s prívlastkom a konverzácia. Každé s nejakým. Jedno by mohol byť napríklad „neskorý zber“ a to druhé „skurvená“. Drahí priatelia opäť raz rozoberajú, ako zarobiť prachy, prípadne ako veľmi sú nespokojní s tým, koľko ich zrazu majú a sú im nanič, lebo sú o toľko nespokojnejší ako kedysi.
Kedysi, keď tie isté „prachy“ znamenali vyšibaných päť kíl a svet sa vplyvom piva a borovičky rozpíjal do príjemných kontúr plných kozatých nástok, ktoré vás nezdravili dobrý deň a po pive a borovičke sa občas dali vyšibať aj bez toho, aby hodnotili, koľko asi môže byť zostatok na tej trápnej kreditke výnimočne bez akéhokoľvek prívlastku.
Tragické.
Konverzácie začínam čím ďalej, tým viac vytesňovať a namiesto nich si v hlave prehrávam pesničky. Dnes je to Bob Dylen a Times are A-changin´.
Chcel by som vedieť, kam sa to všetko stráca. Svet videný optikou detskej nevinnosti, kedy sa ešte dá veriť, že snáď niečo zmením a ideály sú niečím viac než len tichým tajomstvom ukrytým kdesi hlboko vo vnútri. Takým tým, o ktorom sa nehovorí, lebo dnes je mať ideály detinské.
Cool je byť povzneseným nad detské sračky.
Nikdy som nebol cool.
A tak, ako kedysi ma to stále trápi.
Komentáre
.
poviem ti
hmm
jooooj,
.
jaka citlivka...
.