Dnes ráno som sa zobudila okolo 6:30.Absolútne sa mi nechcelo vstávať do školy,pretože som vedela,že tam budú tie naše "úžasné babenky".Premohla som sa.Keďže naša škola je trochu nekompletná,musíme chodiť do kostola.Nič proti tým,ktorí tam chodia radi a tak,ale ja kostoly priam neznášam.Aj ten kostol a hodinovú omšu som prežila,pretože som nebola pri svojej triede.Bola som v takej "izbietke" pri vchode pri kamarátke z deviatky.Keď sa omša skončila,našla som si triedu a pobrali sme sa do školy.Po ceste som sa dvakrát náhodou obzrela za seba a zistila som,že "veľmi múdra Jana" na mňa čumí.Deň predtým som jej na sociálnej sieti napísala,že keď ma tak strašne nenávidí a pohŕda mnou,nech mi dá pokoj,nech si ma nevšíma,neprihovára sa mi, nech mi nepíše a nech sa na mňa nepozerá.No ona aj tak.Celý čas cestou do školy na mňa čumela a čosi šepkala Mati.Radšej ani nechcem vedie,že čo.V škole pri odovzdávaní vysvedčenia na mňa čumela ešte viac a ja som sa cítila hrozne blbo a neprijemne. Za športové súťaže a podobné veci som dostala pochvalu a keď som sa vracala na svoje miesto ešte mi povedala,tak aby som to počula len ja a tie ostatné hlupane:"No to ty si si určite zaslúžila."A potom sa na tom smiali ako blbé.Po odovzdaní som vyšla pred triedu a čakala som kamošky z deviatky,s ktorými som sa ešte chcela rozlúčiť. Potom vyšla Jana s Maťou a ďalšími dvoma a začali ma ohovárať.Normálne na chodbe.Keď vyšli kamošky z deviatky,Jana a spol. prišli ku mne a začali mi hovoriť veci,ako napr.že na nich kydám a to vôbec nieje pravda.Moje skutočné priateľky sa ma však zastali a naziapali do nich pred všetkými.Jana celá očervenela,pretože sa jej každý začal smiať. Mne sa síce moc neuľavilo,ale bola som veľmi rada,že sa ma zastali.V núdzi spoznáš priateľa,ako sa hovorí.Osvedčilo sa mi to.Potom prišiel čas lúčenia.Asi desať krát som Mirku objala a nechcela som prestať ani ja ani ona.Musela prestať,pretože prišiel ich triedny a zavolal ju do triedy.Dohodli sme sa,že cez leto sa 100% uvidíme ,pofotíme a že spolu pôjdeme von.Tak takýto bol môj posledný ôsmacký deň...