Nie vždy je správne dávať lásku,
či prijať takú, ktorá krásne znie.
Z privretých očí horúce iskry skáču,
sklamanie predvída len drobné znamenie.

Tajomstvá stretnutí chrániš si len ty s ňou
závojom hustej tmy a tíško padajúceho snehu.
Máš pocit, že ona jediná drží ťa nad vodou
skutočné problémy vnímaš akoby z druhého brehu.

Manželstvo so ženou, ktorú si ľúbil skôr
dnes s inou kráskou znovu zatratíš.
Doma sa hádaš s bývalou láskou - práve tou,
ktorej si sľúbil, že správnu cestu nikdy nestratíš.

Napätie hodín ruší tvoj pokojný spánok,
zábrany svedomia zvierajú srdce obručou.
Poznanie pravdy vnúti sa potichu ako vánok,
zrazu len precitneš, ako sa pohrávaš so smrťou.

Zranené lásky ti z lásky tvoju lásku odpustia
len na okamih sa život tíško zastaví.
Znovu sa pohne, hľadajúc večnú rovnováhu života,
z ktorej snáď každý z nás niekedy trochu vybočí.

Predchádzajúce:                                                     Štipka poézie:

- Nádej nových rán                                                  - Neznámej láske
- Pred dverami                                                        - Nádych noci
- Životné princípy a boj za ne                                    - Jedno z vyznaní
- Kúsok zo mňa (I.)                                                  - V behu dní
- Kúsok zo mňa (II.)