Niektorí čitatelia chceli vedieť, prečo si vymýšľam nejakú reálnu hodnotu z priemeru výsluhových dôchodkov (VD). Majú pravdu, zatiaľ som sa s tým pojmom na verejnosti nestretol, no raz začať treba. Pravdu povediac, nakopla ma Národná banka Slovenska, ktorá v pripomienkovom konaní k zmene valorizácie  VD konštatuje, že  „oproti platnej legislatíve je predpokladaná úspora na strane verejných výdavkov, znamená to, že priemerná valorizácia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia by mala byť po navrhovanej novele nižšia, teda negatívne ovplyvní príjmy tých domácností, ktoré dávky sociálneho zabezpečenia poberajú.“ Inak sa to tiež dá povedať aj tak, že reálna hodnota z priemeru VD v porovnaní so starobnými dôchodkami (SD) bude aj tento rok klesať. O tom, že to tak je, už dávno rozhodli politici. Moje tvrdenie podporujú tieto fakty: zrušená valorizácia VD v roku 2012, Kaliňákove snahy o zdanenie VD, ale najmä každoročný výpočet valorizácie VD z iných podkladov, než z akých by sa skutočne malo vychádzať.

Tu mám na mysli výpočet terajších valorizácií VD, kde sa ako základný údaj využíva dôchodcovská inflácia 2 % a priemerná výška SD a nie dôchodcovská inflácia 2 % a priemerná výška VD. To je asi taká istá anomália, aká by nastala, keby sa valorizácia SD vypočítavala z priemernej výšky VD.  Pointa je totiž v tom, že pre výpočet SD a teda aj pre ich valorizáciu platí zákon č. 461/2003 Z. z., ale pre výpočet VD a ich valorizáciu sa používa iný zákon a to č.328/2002 Z. z. Teda aby reálna hodnota z priemeru VD každý rok neklesala, potom by malo platiť, že 2 % dôchodcovská inflácia by mala vychádzať z priemernej výšky VD. Totiž, do vzorky dôchodcov, z ktorých údajov sa naplňuje spotrebiteľský kôš, patria nielen poberatelia SD ale aj poberatelia VD, takže preto je dôchodcovská inflácia rovnaká (2%) jak pre poberateľov SD, tak aj pre poberateľov VD, ale priemerné dôchodky sú iné.

O čom to je, sa pokúsim pre ilustráciu vysvetliť, na tomto modelovom príklade. Predpokladajme, že priemerná výška SD je 400 euro, a priemerná výška VD je 600 euro. A tak sa potom valorizácia SD vypočíta ako 2 % z dôchodcovskej inflácie krát 400 euro, čo sa rovná valorizácii 8 euro,  ale valorizácia  VD by bola 2 % krát 600 euro a to sa rovná 12 euro. Čiže, ak by sa valorizácia určovala podľa týchto zásad, potom by priemerná reálna hodnota VD (612 euro) oproti SD (408 euro) neklesala ale by ostala na východiskovej úrovni. To znamená, že základný pomer: VD (600) : SD (400) = 1,5 by zostal nezmenený aj po započítaní valorizácie. 612:408= 1,5.  Prax je ale taká, že VD sa valorizujú iba o 8 euro, teda rovnako ako aj SD. Potom je ale pomer VD : SD už nižší:  608:408=1,49. A to sa opakuje každý rok, čiže rok čo rok sa priemerne VD znižujú a približujú sa  stále viac k priemeru SD, čo vlastne spôsobuje aj stratu reálnej hodnoty priemeru VD. Preto sa vôbec nedivím, že poberatelia VD sa usilujú o to, aby sa právo uplatňovalo tak ako sa uplatňovať má. Možno, že raz aj poberatelia SD prídu nato, aby sa 2 % z dôchodcovskej inflácie vypočítavali ako priemer súčtu všetkých vyplácaných SD a VD. Ak by im to vyšlo, iste by mali radosť poberatelia SD aj VD. Šťastnú ruku pri marcovej voľbe nového prezidenta (-tky) SR praje doko.

http://doko.blog.portal.sk/detail-boj-vysluzilcov-o-valorizaciu-ich-vd-v-roku-2019.html?a=4973e247a1275a9089ba31ce8a735bf0