....tak som sa rozhodla niečo zasa raz napísať...ej veru - akosi veľa času uplynulo od posledného stavu toho zvláštneho napätia, kedy mi v hlave víri toľko myšlienok, že sa z nenazdajky v jednej chvíli menia na vety, na stĺpce, na strany...

 

Vlastne som už ani nedúfala že to príde...asi je to u mňa tiež jedna z tých záležitostí medzi nebom a Zemou, ktorá príde vtedy, keď ju najmenej čakám. A táto ma celkom teší.

 

Teší ma fakt, že sú veci, ktoré sa vracajú presne vtedy, keď je na to ten správny čas.

 

V poslednom čase sa mi akosi vracajú spomienky, ani neviem prečo. Možno je to tým, že pomaly začína tá záverečná fáza roka, kedy to človeka troška láka bilancovať čo stihol, čo nestihol, čo musel, čo nemusel a čo by možno mal. A možno je to len atmosférou padajúceho snehu, ktorý ma miestami dostáva do hladiny, v ktorej mám myseľ - mám pocit v totožnej farbe - bielu a čistú, hoci len na krátko.

 

No a dnes? Dnes by som si chcela týmto spôsobom spomenúť na istého človeka, ktorý so mnou už nikdy nebude bilancovať a na ktorého si vždy spomeniem, keď sa blíži obdobie vôní vanilky, škorice, vareného vína, obdobie všetkých tých farieb, zvukov, svetielok a spomienok na detstvo...

 

Akosi mám znova pocit, že mám chuť vojsť do Tvojho ateliéru na povale, ako kedysi...potajomky, v malých papučkách a malou nešikovnou rúčkou urobiť znova ten môj detský hriech a pridať Ti do novo namaľovaného obrazu svoju súkromnú kresbu...byť chvíľu súčasťou toho Tvojho sveta všakovakých odtieňov farieb, tvarov a obrazov, nekonečnej fantázie a slobody...mám strašnú chuť, aby si ma opäť raz karhal za toto moje Tebou odhalené lapajstvo spôsobom, ktorým si v skutočnosti prejavoval radosť z toho, že som ako ty...opantaná tým zvláštnym svetom fantázie a voľnosti.  

Bol si zvláštny, tak nezabudnuteľne zvláštnokrásny...ešte i dnes, keď sa započúvam do zvukov Tvojho domu počujem to „zvláštno“, akoby bolo večné - tak, ako myšlienka na Teba, ako Tvoje obrazy. Ostalo to v každom kúte...ešte i dnes cítim pach olejomalieb a uvedomujem si, že takto nejako vonia moje detstvo. Kúzelne hravo.

...a preto Ti dnes venujem tieto moje riadky, ktoré pre mňa znamenajú zrejme presne to, čo pre Teba znamenal štetec, farby a plátno...nikdy na Teba nezabudnem...