Volám sa Andrea, práve som sa zobudila a kým dopijem čaj, niečo si sem napíšem.
To mladé dievča, čo malo sotva dvadsať, sa na mňa pohŕdavo pozrelo a rozkázalo mi, aby som vyprázdnila popolník. K Vašim službám, veď od toho som tu. Potom na mňa kričalo asi desaťkrát nech beriem prázdne fľaše. Zrejme nepochopila moju taktiku, že na každý stôl v pravidelných intervaloch rýchlosti svetla dobieham upratať a brať objednávky. No ale veď od toho som tam, sám vedúci by nebol rád, ak by som neďávala nadľudské výkony. No tak ako si želá, dobehnem. A iné. Napokon mám už dosť rokov aby som sa šéfa nebála a tobôž nie sopliačky, čo nemá ani dvadsať. Ale urobím ako si želajú, to sa volá pracovná morálka. A tak nechali účty na toho jediného típka, čo tam s nimi sedel, a pyšne odkráčali z podniku. Búúúú. A jej črievička s mašličkou priam exemplárne zapadla do medzery medzi latkami na podlahe. A tak jačala ako divá, potácala sa, kým neprišiel barman Marek a nevyslobodil ju. Ó koľká krivda.
My na také v bare máme iné slová, ale načo pohoršovať čitateľov. A vôbec, ani smiať sa mi na nej nechcelo.
Niektoré veci sa opísať nedajú. Na také veci je hudba a obraz. A preto, kebyže mám kameru, pretiahnem ju do exteriéru baru, lebo večer nad ním veľmi okato žmurkajú hviezdy. A keby bolo keby, tak by jednému bolo smutno. Ale nie je čas ani vek na keby, a tak by som do podmazu dala niečo takéto
a obraz by sa húpal zľava doprava ponad ulicu s čiernymi rohmi a kde tu oranžovým svetlom
(ďalej čítaj až po skončení piesne)
- - -
Som vyčerpaná, povedala mi Radka. Horúce jábĺčko si dám.... Najhoršie je, že jeho zaujíma iba prospech a peniaze, ale mňa nie, ja sama nič nemám, no budem akceptovať realitu. Ak budem musieť makať u otca a mať veľa peňazí, urobím tak. To je realita. Ale predovšetkým ma zaujíma niečo iné: byť šťastná. A tak to medzi nami skončilo.
- - -
A potom je tu niekto iný a ja neviem, čo odo mňa chce. Viem len jedno, že nikdy nemám nič očakávať a nemerať priateľov tým, čo mi dávajú. Priateľstvo je častokrát dané. Overuje sa časom. Naše cesty sa rozchádzajú, a možno preto že sa toho bojíme. Človek je aj tak navždy sám, o ľudí sa môže iba opierať...
- - -
A nakoniec som tu ja. Niekedy sa zobudím a je mi na zvracanie - hlavne z toho koľko už je hodín. Niekedy som šťastná. A potom zasa váham. Akoby po škole skončil môj život. Akoby som sa nechala okradnúť o ilúzie. A predsa som pol roka bola na cestách a moje dni boli naplnené. No teraz opäť neviem, čo bude. A už vôbec neviem, čo urobiť mám. Našťastie už nemám vek na samotu a smútok.
Moja kvetina má mesiac a vyzerá takto:
Bol to síce darček, no asi ho budem musieť vyhodiť. A napadá mi len jedniné - ešte stále som vykorenená a nemám vzťah k veciam, ktoré ma čakajú na jednom mieste.
tuláčka
Stretla som Karola. Išiel sa modliť, možno meditovať, čakal kým sa vyprázdni kostol.
Tak predsa je nás viac
Komentáre
pekne,
bonnie
ak ožije, určite o tom na blogu napíšem :)
kto vie,
vasilisa26
oprava*
maja,
:D
iviak
no a ako som povedala, niektoré veci sa opísať nedajú...
naco utekat
juj, ta piesen je nadhernaaa,
radsi shořet nez vyhasnout...cely text sa mi paci...skvely...aj ten Tvoj:))
prepac, neviem citat:)
Majka
...:)
Učiteľka v bare
Nefňukaj veverko...
Maya...