Neustále zaostrované ceruzky sa postupne míňali a okolo neho rástli vrstvy popísaného papiera.

     Týždne v zabudnutí nepočítal. Život okolo neho mu pripomenula posledná vypísaná ceruzka a posledný popísaný hárok papiera.

     Povzdychol si pri myšlienke, že musí vybehnúť zo svojej samoty a zásoby opäť obnoviť. Myšlienky akoby náhle zachytili blikot svetla z akéhosi lampášika ... chvíľu vyčkával, či blikotanie ustane, či sa jeho myšlienky opäť ocitnú v tme, alebo objavia krásu denného svetla.

     Svetlo nakoniec zvíťazilo v dueli s tmou. Zistil, že ďalší papier a ceruzky už nepotrebuje. Má predsa fungujúci počítač a na ňom blogy...

     Po samote opäť zatúžil vyskúšať príchuť spätnej väzby a nedočkavo začal ťukať do klávesnice. Sledoval kopírovanie vlastných myšlienok na obrazovku monitora. Klikol na niekoľko čarovných formuliek a vyprevadil svoje myšlienky do sveta.