Neviem to. Teraz už viem, že neviem variť. Najprv ma v tom utvrdili super reláciou v telke a teraz po toľkých rokoch manželstva som sa dozvedela, čo môj drsňák nemá rád. Zistila som, že nemá rád pomaly ani jedno jedlo čo mu položím na tanier a on chudáčisko môj to toľko rokov do seba súka a nikdy sa nesťažoval. Hmm toto bude láska, určite až za hrob. Ja by som ho za tú nekonečnú lásku vedela uškrtiť, normálne ma to hnevá, jeduje, zlostí, uráža, a ešte k tomu pár synoným, ktoré tu nebudem rozpisovať, radšej.

    Ale poďme k meritu veci, nechutí mu moja kapustnica, nechutí mu klobáska, nechutí perkelt, nechutia mu španielske vtáčiky a iné výdatné slovenské jedlá. Do jedla sa podľa neho nedáva smotana ale sviečkovú a segedínsky guláš by jedol od rána do večera, do jedla sa nedáva slanina, ale bryndzáky zje ani nestihnem mrknúť. Po tomto všetkom nápad prišiel, že spravíme huspeninu, sledujte ten výraz, SPRAVÍME. Tak sme robili, pred Silvestrom, naložil kože, paprčky a iné mäsko do hrnca nalial vodu, pustil plyn a zmizol so susedom pálenicu hľadať, už som ho celý deň nevidela, tak som huspeninu dovarila sama, šupla som do nej variť ešte cibuľku, cesnak, korenie a mrkvičku, petržlen, a zeler, varila som ju skoro 8 hodín, ponalievala do misiek kde bolo už očistené mäsko a nakrájaná zeleninka. Stuhla jedna radosť, niekedy by som prijala takú tuhosť aj v iných sférach J. No a kto ju jedol? Cicušky z dediny. Ale včera jednu misku dostal aj drsňák. Pekne mi povyprával, že keď si do tej misky nakrája kopec cibule zaleje ju dvomi deckami octu a v jednej ruke drží kus klobásy, ktorou to zajedá tak je fantastická.(všimli ste si , že zajedá to klobáskou, ktorú on vlastne neje). Pekne po ľahky dodal, že ak mu nikto nezje to tú klobásku, tak pokojne do konca mesiaca tú misku, mištičku , malinkú  doje.

     A ešte mu ja radosť spravím, keď mu tak chutí, na konci mesiaca máme zabíjačku, takú tú fajnú ako v Sváčkovi Raganovi, ja mu tej huspeninky navarím ešte viac, nech má čo papkať celý rok.