A opäť sedieť nad knihami a posilovať a robiť všetky tie veci, ktoré pridávajú ďalšiu a ďalšiu masku na jednu prijebanú entitu nazývajúca sa mojím ja a mojou tvárou. Stávam sa obyčajným odporným pozérom, ktorý niečo hrá. Hrá na vás a seba a všetko a už ani nevie, ako vyzerá jeho vlastná tvár. Žije-nežije a opovažuje sa písať o niečom, čo mu úplne uniká. Kde som? Pozrime sa do výkladu. Sako, košeľa, kravata, topánky. A traky. Pár vecí, ktoré som. Je to dosť úbohé, byť kravatou. Alebo košeľou. Síce od Bossa, ale aj tak. Drahou košeľou v lacnej kravate.