nechala svietiť malú lampu na nočnom stolíku a vzala do rúk starú zaprášenú krabicu... zotrela z nej prach, ľahla si do postele a pomaly ju otvorila... bol v nej poklad... jej poklad... pre iných nehodnotné popísané kusy papiera... listy od starej lásky... od tej čo neskončila hoci ani poriadne nezačala a predsa bola večná... vzala do ruky prvý list... biela obálka... úhľadným písmom napísaná adresa a na druhej strane krásne krvavočervené srdce... pomaly, tajomne ju otvorila a vybrala z nej list... papier bol už požltnutý a rozpadával sa v miestach, kde bol prehnutý... veľmi opatrne ho roztvárala, aby mu neublížila... písmo už nebolo také úhľadné, ale na chlapca veľmi pekné... musel sa evidentne snažiť... začala čítať...

ahoj  najkrajšie žieňa pod slnkom       tak dlho som sa nevedel odhodlať, či ti napísať alebo nie... tvoj list mi prišiel a veľmi ma potešil... je fajn, že sa ti v škole darí, so mnou to nie je až také ružové... po lete som akosi zlenivel... bol som cez prázdniny na orave... myslel som, že prídeš, ale čakal som márne... každý večer som sa pozeral na hviezdy a myslel som na teba... noci boli jasné, teda som vydržal ležať na tráve až do pol noci... samozrejme bol potom vždy krik, ale mne sa tam na teba dobre spomínalo... keď sa vrátim do bratislavy... vieš, možno by sme sa mohli stretnúť... posielam ti fotku... teraz sa už na nej nepodobám, ale aspoň niečo... nemám ani čas dať sa odfotiť... a tiež posielam veľkú pusu... mám ťa rád... tvoj ak ešte stále tvoj... ja...

a pod týmto textom bol nakreslený troška kostrbatý sloník pre šťastie... mala oči plné sĺz... bola dojatá... a spomenula si na všetko, čo spolu prežili... list zložila a odložila do obálky... chvíľu váhala či vybrať ďalší a trápiť sa spomienkami... ale urobila tak... obálka na prvý pohľad na nerozoznanie od tej predošlej... keď ju otočila pozeralo na ňu srdiečok päť... menších a rovnako červených ako z prvého listu... vybrala papier a začítala sa...

tak ti píšem znova...     vieš, že na teba ešte stále myslím... viem, s tým stretnutím nám to nevyšlo, ale možno je to aj lepšie... žijeme si každý svoj život a možno by sme si tým všetko iba skomplikovali... neber to prosím, láska moja, že ťa nechcem vidieť... len mám strach... čo s nami bude... vieš, že ti nemôžem dať všetku lásku, chcel by som, ale osud nás postavil každého na inú koľaj... nie je to možné... nikdy ťa však neprestanem ľúbiť krásavica moja... tvoja hviezda na oblohe stále žiari... pred spaním k nej posielam vždy bozk na dobrú noc...

pozrela do stropu a už nezadržala slzy... miloval ju? teraz už je to jedno... chcela sa presviedčať, že áno... aby spomienka ostala tou krásnou a nepoškvrnenou pochybnosťami... odložila aj druhý list a rýchlo otvárala ďalší... obálka bola pokreslená drobnými srdiečkami, ktoré tou dlhou dobou vybledli...

krásny deň ti prajem kráska moja...       ďakujem za prianie k narodeninám... už som ani nečakal, že sa ozveš... nenapísala si už vyše pol roka... asi si mala veľa dôležitého, alebo si zabudla... nechcela? mne sa troška život obrátil a našiel som si priateľku... neboj sa, ty ostaneš navždy tá najdôležitejšia... si krásna spomienková láska a ja verím, že aj tvoje city ku mne ostanú pozitívne... rád by som ťa videl ak by si nemala nič proti... môžem zavolať?...

áno, mohol... a zavolal... stretli sa a boli nesmierne šťastní... nevideli sa dlho a obaja sa zmenili... ale ich city boli stále rovnako silné ak nie silnejšie... priniesli si fotky... pozeral si ich s nadšením a ona bola šťastná... spomenula si, že pár mesiacov po stretnutí si i ona našla priateľa... aj mu o tom napísala... nebol veľmi nadšený, ale uznal, že majú každý svoj život... prial jej, aby bola šťastná... vybrala ďalší list...

ahoj...       chcel by som ťa pomenovať po všetkých krásach sveta, no viem, že už je tu ktosi iný, kto má na to právo... ja nie... cez to všetko, že naše životy sú na iných koľajách , neviem na teba prestať myslieť... chýba mi tvoj úsmev a smiech... ten šťastný smiech, čo sa niesol vzduchom keď som bol pri tebe... si šťastná? verím, že áno... nechaj sa prosím urobiť šťastnou... a občas si na mňa spomeň... ozaj vieš čo sa stalo... moja priateľka našla všetky tvoje listy a urobila strašný cirkus... vieš keď videla tie dátumy... a tak. no to si mala vidieť, hotové peklo... ani som sa nepriznal, že ti odpisujem... vďaka, že sa vo svojich listoch nezvykneš vyjadrovať k tým mojim... som to ja ale zbabelec, čo? posielam veľa bozkov v malej škatuľke iba pre teba... otvor ju až keď budeš sama ležať v posteli a spomeň si na mňa občas... tvoja hviezda svieti ďalej...

tento list ju troška rozhneval... ako keď ho čítala prvý raz... spomenula si, ako ju hnevalo, že si niečo čítala osoba, ktorej jej slová vôbec nepatrili... jej listy mal čítať iba on...  boli pre jeho oči i srdce...bola smutná, že si na ne nedal lepší pozor a neschoval ich hbšie do skrine... mala pocit, že ďalší list už nezvládne... ostalo ich tam ešte riadne veľa... no povedala si, že aj zajtra je deň... prečítané vrátila do krabice... previazala ju starou stuhou a odložila pod posteľ... zložila si okuliare na nočný stolík a zhasla svetlo... pozrela von oknom a na oblohe žiarila hviezda... poslala k nej bozk...