Po okne mi stekajú kvapky dažďa a je toho toľko čo mám na srdci. Za týždeň či dva čo som sa neozvala sa udialo v mojom živote veľa zmien, veľa škrtov, veľa bodiek, čiar, výkričníkov a nových začiatkov v niektorých smeroch života. Vytýčila som si nové ciele, kt. sa budem pokušať splniť ale je to budúcnosť niekoľkých rokov. Od toho čo som naposledy písala sa toho zmenilo veľa, prestala som si vážiť svoju osobu, prestala som sa mať rada a mať rada ľudí okolo mňa, mala som problémy so seknutou lopatkou, žalúdkom všetko sa nakopilo a keby toho nebolo málo tak ma ešte aj s predmetu vyhodil "pán doktorant" :D aj keď to obdobie trvalo iba pár dní, nie je mi ľúto že som ho mala (čo by asi malo). Zažila som najhoršiu bolesť na svete, zažila som pád na hubu ale aj postavenie sa naspäť (včerajším dňom). Môj zlatý a krásny meniskus tomu tiež skvelo pomohol a ja si teraz idem injekciovať s kolienkom u pána R. Dúfam to pomôže, keď to stojí toľké peniaze. Śkola, už aj nad jej podstatou a dôležitosťou zase raz rozmýšlam. Keď vidím niektorých "profesorov" kt. ani nevedia čo vypúšťajú z tých úst-zle. Z celého tohto štátu je mi zle, z faloše, závisti, pos*atých politikov, sku*vených škrobov čo si hrabú pre seba do vrecka a zabúdajú že existujú kluby, spolky pre kt. tie peniaze sú určené ale kam radšej idú ? ..Musela som to vyjadriť, je to možno len také malé percento kt. ma tiež zaráža v tomto štáte, prečo každý chce odísť a hladá si prácu v zahraničí ? Prečo stále viac a viac nekvalitných potravín dovážame zo zahraničia a my vyvážame kvalitné, domáce suroviny, len u nás by si to ľudia nekupovali kôli cene produktu. Halóó.. Možno máme čo sme chceli, teda nie my oni, tam hore! A bude to rok čo rok horšie. A vl. som chcela len na to poukázať na to že štát človeku nič neda ak ste niektorý ešte slepo verili, vy kt. nemáte ciele a sny vo svojom živote a len čakáte na niečo čo vám samo spadne, tak nečakajte ale konajte! Vyberte si smer v živote, ktorým sa chcete uberať, či cchete cestovať, spoznávať krajiny, ľudí alebo pomáhať deťom, či chete byť právnici alebo pracovať v oblasti peňazí, marketingu... tých možností je tisííc a len by si vyberiete tú kt. vás bude baviť a napĺňať, len na nič nečakajte! Majte svoje ciele aj keď budú maličke ako "beh v snehu" alebo "navštíviť USA" to je jedno čo si napíšete veľký alebo malý sen, ide o to aký má pre vás význam, ide o to aby ste mali za čím isť, mali ten ciel ktorý vás bude ťahať dopredu. Nikdy sa nevzdávajte, ja mám chuť to vzdať zo školou a pritom som akoby len začala, študujem čo ma baví ale prístup profesorov ma nebavi, rozmýšlam stále či mi to niečo dá alebo či to nie sú len zabité roky, len keď sa tak rozprávam s kamarátom kt. je na mojej vlne myslenia tak ten ma tak troška ženie dopredu, nájdite si aj vy niekoho/niečo (najlepšie oboje) a chodte, kráčajte, plazte sa, bežte len nezastavujte. Ja som zastavila už pár krát ale vždy som šla ďalej a viem že to zastavenie mi vzalo viac energie akoby bolo vhodné. Vždy ste tu len a len vy, robíte to pre seba, pre nikoho iného a nepozerajte sa do minulosti, majte radi prítomnosť a užívajte si ju. Budúcnosť nám tiež nič neukáže, pretože my ako si ju naplánujeme, tak nikdy nedopadne podľa našich tých vysnívaných a povinne "vyriadkovaných" predstáv. Konajte tak aby ste to nemuseli ľutovať. Ja si teraz užívam, vychutnávam si nočný čokoládový proťáčik, vychutnávam si náklonnosť a dôveru jedného pána, vážim si včerajší deň a hlavne deň predtým. Som šťastná!