Rozpačito stojaci na rozpadnutých  zostatkoch zvaných život s vedomím, že všetok  sentiment kolujúci  v žilách je len jasným odkazom hovoriacim, že celý svoj doterajší život  žijete dostatočne  zle ak nie hrozne, napovie mnoho.

Lpieť na veciach a ľuďoch ak  primeranej protihodnoty a spätnej väzby sa nedočkáte je len vyvrcholením toho, že ľudia  na ktorých vám záleží vás majú úplne na háku a pre ich život ste úplne postrádateľný. Postupom času sa  dovtípite, že na to nebol dôvod a nič z toho za to skutočne nestálo.

No  predstava, že naberiete sebavedomie, dobrovoľne vystúpite z radu s predstavou, že všetky následky svojich činov ponesiete len vy  a na plné hrdlo s eleganciou pošlete svoj zle zahraný život do piče pokrivkáva taktiež.

Trpké priznanie, že  nezmyselne pestovaná maska prízemnej povrchnosti je len  maskovaná tvár  neistoty a už takmer absentujúcej schopnosti  činiť  správne rozhodnutia  každý týždeň otupovanej množstvom toho najlacnejšieho alkoholu.

So sebavedomím vykazujúcim už príliš dlho nulovú aktivitu, tápajúcom na mieste je len malá nádej, že sa už nikdy neobzriete späť a začnete opäť a tento krát  úplne inak. S dovätkom , že reálny dopad na  poučenie sa z chýb minulých  je keď nie malý, tak aspoň žiadny.

Prehltnúť horkú pilulku , že ste len jedným z mnoha, jedným z tuctov náhodných okoloidúcich ako ekvivalentný proťajšok  k uspokojeniu zo  situovania sa do role princa na bielom koni(pričom viete, že ten princ už jestvuje, vy ním nie ste a  nikdy nebudete) neobstojí a obstáť ani nemôže.

Looks like what? It looks like rain today…