Vykuklo slniečko a po daždi je vonku krásna vôňa. Aj čerešne začali kvitnúť, aj tráva pekne vonia a pod oknom nám rastú fialky... Jednoducho je pekný jarný deň. A ja namiesto toho, aby som sa z neho tešila, tak začínam depkovatieť. Lebo slnečné a rozvoňané dni vo mne prebúdzajú ľútosť.
Viem, asi budem poriadne divná. Mala by som sa tešiť, ale neteším sa. Niečo mi chýba. A nemá mi čo.
Aj z toho by som sa mala tešiť, že budem mať dovolenku. Celý týždeň :) .
A namiesto toho som lenivá čokoľvek urobiť. Upratať, prezliecť postele, uvariť niečo na obed, vlastne už na večeru.. To ale urobím, len ešte neviem, čo to bude...
Viem, čo mi je. Starnem. A slniečko mi to pripomína.
Bože môj, to je haluz :))