Vždy, keď kráčam listnatou krajinou,
je zo mňa poloker.
Hľadím na diaľne vrcholce stromov.
Puká na mne kôra.
Myšlienky ušli do dolín
a ja na ne sadám ako hmla.
Vzďaľujem sa sama sebe,
no ty ma nechytíš.
Už zo mňa nezaprší.
Unikám do neba,
no bez teba.
Je zo mňa poloker
16.09.2008 08:54:43
Komentáre
Lesmiria,
Slniečko príď! Odmeníme sa ti širším rozpätím pier... (-:
:)
:-)
no ty ma nechytíš.
Už zo mňa nezaprší."
Je to také beznádejné...
Rusalke:
mne sa skôr videl beznádejný verš
V ňom cítim smútok...
Tak to áno.