Keď si anglický filozof a politológ John Gray zvolil názov pre svoju knihu Slamení psi s podtitulom O ľuďoch a iných zvieratách, zreteľne ním odkázal na taoizmus ako zdroj filozofických úvah. "Nebesá a zem neprejavujú ľudomilnosť, tvorstvo je pre nich toľko čo slamený pes." (Tao-Te-Ťing, 5. kapitola). Na ľudstve neschopnom vyliečiť sa zo zhubných ilúzií - hlavne z ilúzie o svojej nadradenosti - nenechal suchú ani nitku.

Gray nám v Slamených psoch predpovedá nové geologické obdobie - eremozoikum. Obdobie samoty, kedy na Zemi nezostane takmer nič okrem premnoženého ľudstva a protetického prostredia, ktoré ho bude udržiavať pri živote. Na rozdiel od tárania o svetlých zajtrajškoch, v ktorých raj komunizmu kam len oko dovidí vystriedal nový mesiáš - celosvetová demokracia amerického typu, vie Gray svoju víziu eremozoika racionálne odôvodniť. Ľudia budú stále potrebovať jesť, piť a rozmnožovať sa. Fyzický svet nepustí.

V ďalšej knihe pod názvom Kacírstvo, vydanej v roku 2004, Gray v pesimistických úvahách pokračuje. Kniha je zbierkou esejí publikovaných prevažne v roku 2003, zameraných aj na geopolitiku. Jej preklad do čestiny sa dostal k ľuďom lenivým čitať originál až teraz. O to zaujímavejšie je porovnať Grayove predpovede dôsledkov vojny v Iraku, ale aj (prekvapujúco odôvodnenú) predpoveď nástupu krajnej pravice v Európe, so skutočnosťou.

Ťažko povedať, čo spôsobilo Grayov posun od taoistického ne-teizmu ku kresťanstvu (od Slamených psov ku Kacírstvu), konkrétne k odkazu svätého Augustína. On k nemu vlastne prihlásil celú Európu, kým americkú kultúru a politiku podľa Graya modeluje pelagianizmus. Pelagius bol britský teológ z asi polovice 4. storočia. Do dejín filozofie je zapísaný útokmi na učenie Augustína, ktoré obsahovalo racionálny argument, že zlo je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej povahy, spoločnosť aj vlády budú vždy nedokonalé a treba sa s tým naučiť žiť. Pelagius bol, naopak, presvedčený, že zlo sa dá vyhubiť. A tak v duchu Pelagiovej viery Američania apokalypticky vytiahli do boja proti zlu, za jeho totálne porazenie. Ako učia dejiny, to nikdy nekončí dobre. Dôsledkom najušľachtilejších sociálnoinžinierskych experimentov sú najväčšie katastrofy.

Keďže Kacírstvo nie je kompaktná kniha, ale eseje z obdobia niekoľkých rokov, objavila sa tam jedna vskutku zábavná nekonzistentnosť. Kým všade inde Gray nemilosrdne kope do viery v pokrok príznačnej pre liberálny humanizmus, ktorý označuje za nové náboženstvo podstatne horšie ako kresťanstvo, v kapitole venovanej legalizácii mučenia sa u neho tak mocne ozval inkvizičný sentiment, že na podporu legalizácie mučenia sa odvoláva na pokrok: treba mučiť v mene pokroku. "Na rozdiel od mučiteľov, ktorí porušovali ľudské práva na pokyn tyranov, vyšetrovatelia, ktorí použijú svoje zručnosti na teroristoch dneška, sú predvojom ľudského pokroku. Mučiteľom sa musí umožniť, aby sa považovali za obetavých pracovníkov pre vec pokroku." Nie, nemyslel to ironicky. Zároveň pľuvol na Európu, ktorá mučiť nechce a označil to za zatvrdilý konzervativizmus. "Ako keby Európania prestávali veriť v pokrok."   

Ako hovorí klasik, môže mať hyena dokonalú masku leva, ale raz zašteká.

Každopádne nie je Kacírstvo márna kniha. Každá inteligentná provokácia stojí za pozornosť.     

(Ukážka z knihy Kacírstvo z 1. časti - Viera v pokrok: Viera v Matrix)

Keď už sme spomenuli Slamených psov od Lao-c´aj od Graya, môžeme do tretice ešte jedných - skvelý film Straw dogs režiséra Peckinpaha. Ale o ňom niekedy inokedy.