Naliala si posledný pohárik. Spolu s kockou zvyšného ľadu ho kopla do seba a zahasila rozfajčenú cigaretu. Po tomto, dalo by sa povedať už tradičnom rituále doslova spadla do postele a zaspala asi do štyroch sekúnd. Spala lepšie ako keď nepije, čo sa aj tak často nestáva a za posledné dva roky zrejme ani nestalo. Veronika Nillsová má tridsať rokov, žije v San Franciscu v Kalifornii, kde má prácu, vlastný byt a baseta Bendra. Týždenne vypije necelé dva litre Jacka Daniel´sa a vyfajčí niekoľko škatuliek ľahkých Marlboriek, ale kokaín už nešnupe skoro štyri roky a po takmer dvoj ročnej “skoro“ závislosti nemá v úmysle znova začať. Volá sa Veronika Nillsová, no to už viete. Čo však neviete je to, že bola päť rokov vydatá a spolu s manželom mali dieťa, ročnú dcéru Olíviu. Hovorím v minulosti pretože to minulosť naozaj je. Obidvaja totiž zahynuli pri autonehode, ktorú Veronika prežila ako jediná. Týmto sa dá vysvetliť súčasný životný štýl tejto mladej ženy a presne takto si ho vysvetľuje aj ona sebe. Teda až na jednu podstatnú vec. Celé je to iba lož. V skutočnosti Olívia ani neuzrela svetlo sveta a zomrela keď mala sedem mesiacov. Veronikin potrat a následné zdravotné komplikácie pripisovali lekári hlavne jej predošlým drogovým úletom, za ktoré mohla čiastočne poďakovať aj svojmu vtedajšiemu manželovi. Dnes s ním už nežije, ďalej ani nemohla. Po týchto udalostiach sa na seba akosi nedokázali pozrieť. Veronika sa od vtedy len klamala a aby sa prestala neustále obviňovať, vymyslela si príbeh o autonehode, ktorý jej to všetko spolu s dvoma litrami whisky naozaj uľahčuje. Asi si myslíte, že je to bezcitné a zbabelé, ale zachránilo jej to život.

Ráno sa Veronika prebrala len z pár hodín trvajúceho spánku. Ležala na bruchu v čiernom, aspoň o tri čísla väčšom tričku a červených nohavičkách, na ktoré vyhrnuté tričko nemalo žiadny dosah. Týmto sa naskytol pohľad na ladné krivky jej pozadia, ktoré obtiahnuté nohavičky verne skopírovali. Celá táto scenéria sa odohrávala na kopci požmolenej prikrývky a dávala jej tak jemne komický výraz. No však skôr ako o spánku, by sa dalo hovoriť o určitom druhu kómy v nepozmenenej pozícii tela po desiatky rokov. Minimálne sa tak po prebudení cítila. A keby nebolo hladného Bendra, ktorý by ju svojím večným ranným funením a škrabotom jeho nemotorných tláp na podlahe nezobudil, ležala by v tejto zvláštnej hibernácii ďalšiu večnosť.

  „Bender, ty pes! Prosím daj mi ešte pár minút a dostaneš susedovu mačku namiesto granúl,“ zastonala, pričom si uvedomila, že ten zvláštny zápach nepochádza z tlamy jej štvornohého spolubývajúceho, ktorý jej už medzičasom stihol “umyť“ polovicu tváre.

 Veronika, ako sa na prvý pohľad môže zdať, nebola tým klasickým prípadom, ktorý stratil zmysel života niekde v odpadkoch svojej pokašľanej minulosti. Aj keď pomerne veľa pila a občas sa naozaj vedela spiť ako doga, stratená ešte nie je. Žije v relatívne luxusnej štvrti v trojizbovom byte na treťom poschodí s výhľadom na menší park. Byt má pekne zariadený, s množstvom rôznych vecí, kvetov a hlavne s kopou kníh, časopisov a zložiek. V tomto byte by sa príliš o poriadku hovoriť nedalo, no neporiadok to tiež nebol a človek sa tam cítil proste príjemne. Minimálne ona a jej pes. Za svoj zľahka luxusný život môže vďačiť sebe, teda hlavne svojej práci a po letmej prechádzke jej bytom by pre vás nebol príliš veľký problém uhádnuť o akú prácu sa jedná. Air & Space Magazine, Astronomy, Eplore Evolution, Biology Science a daľších “x“ titulov na obálkach časopisov a kníh, ktoré sa vo svojom sporadickom rozložení po rôznych častiach bytu postarajú o prvý dojem z Veroniky Nillsovej. Pracovala, stále pracuje v Amesovom výskumnom centre NASA ako Astrobiologička a zameriava sa na výskum pôvodu, rozširovania a evolúcie života na iných kozmických telesách. Paradox? Áno! Zvláštne? To predsa vedci sú. A preto Veronika, štíhla a  atraktívna blondína, cez deň vedec, po večeroch ex-narkomanka a notorická alkoholička utápajúca svoju ťažobu na dnách pohárikov, prežíva svoje všedné okamihy bez toho, aby okoliu dala čo i len najmenší náznak o svojom protikladnom živote. Teda ak sa to tak dá nazvať.

Pracovný a súkromný život slečny Nillsovej majú k sebe asi tak blízko, ako Slnko a Neptún v Aféliu, pričom presný význam tohto prirovnania by vám určite rada vysvetlila. V práci je obľúbená. Možno len preto, že sa jedná o kombináciu príťažlivej ženy a odborníčky obklopenej kolegami prevažne mužského pohlavia. No však jej balíček intelektu, sebavedomia a ochoty zabalený do veľmi tenkej vrstvy flegmatizmu dokážu oceniť aj spolupracovníci nežnejšieho pohlavia. Človek by povedal “žena krôčik od ideálu“. Samozrejme to by nesmel poznať jej odvrátenú stránku života. A kto vie, možno práve len to je ten krôčik.