2 dni…presne tolko mi zostáva do skúšky. Nie, nie je to žiadna doležitá skúška, je to jedna z mnohých skúšok na vysokej škole na ktorú sa začnete učiť maximálne týždeň pred termínom. Najprv ste pokojný hovoríte si mam ešte kopu času. Ale potom zistíte, že jedna akcia sa koná tam iná inde a kamaráti vám tiež nedajú odýchnuť. Čas je ale neúprosný, nezastaví sa. Ide plynule, nečaká.
A potom, zrazu to už nie je týždeň ale pár dní čo zostáva a vy sa zmeníte na stresovaného človeka. Človeka, čo pije kávu, alebo fajčí. Zrazu zistíte, že máte málo dní, že sa to nedá stihnúť, že nech robíte čo chcete, predsa to nejak nezvládate. Začnete cítiť kŕče v žalúdku a už ani riadne neviete, čo je za deň. Či je noc a či deň. Sedíte pri učení, pijete kávu, a možno jete niečo čo ešte zostalo v chladničke. A pritom si vyčítate : „Prečo som sa neučil skor?“