Uprostred mora pokušení,
stojí ostrov zakliaty.
Nedostupne ohradený,
hadím znakom prekliaty.

Dotyk božstva odkrýva,
telo panny spanilé.
Voda z brehov odmýva,
zbytky času odhnilé.

Nahá a predsa odetá,
do mesačného svitu.
Leží o múr opretá,
a zviera v ruke dýku.

Ostrie diablom brúsené,
jedom čepeľ natretá.
Oči láskou zasnené,
aj tak sa času zapredá.

Tak ležala tam mnoho dní,
kým našiel som ju tam.
Myslela si, že iba sní,
že ju času zapredám.

Neznalá a predsa skúsená,
možno trošku stratená.
Životom krivka brúsená,
pod dotykom zastená.

Dotyk božstva však rozpúšťa,
vekom srdce mrazené.
všetko zlé sa ti odpúšťa,
pre tvoje oči zasnené.

Ležíš mi nahá v náručí,
a mojím teplom taješ.
Láske ťa to priučí,
lonom už príjemne ma hreješ.

Čas rozpustil sa dnes v tebe,
sťa med na teplej bradavke.
topím sa v tom sladkom mede,
a ty ma sebou prikrývaš.