Je noc.

V pološere izby

svieti malé svetielko

a pozoruje tanec pera na papieri.

Ďalší striptíz duše...

Prečo vlastne?

A dokedy?

Či až kým budem v cieli?

A pre koho

mám vypísať všetky moje tuše....

Netuším...

Odpoveď sa stráca v tichu noci.

Kvantum otázok ma mučí,

Ležia na srdci, škľabia sa z kúta...

Som bezradná.

Som bez pomoci.

Dar, či prekliatie?

Možno raz to prejde

a vnútrom prenikne liečivé ticho.

Slnko zapaľuje prvé zore,

zas čmáram na papier,

bdelá čakám nový východ...