Hlavne ak som podráždená. A to sa mi na predĺženom víkende v Sunparku podarilo. Dať  sa vyhecovať, nahuckať, naštartovať...nazvite si to ako chcete. Ja denne štartujem bez slova svoj Nimbus , ale po návrate z venčenia ma doslova vytočilo pár fotiek tak, že sa mi z toho zatočila hlava.  Žiadne tango to nebolo, ale bolo jednoduché, dosť hlasné  " a von..!!!"

Metla nimbusovitá vyježená, lebo musela zaparkovať svoju drevenú uzimenú kostrč zvonka, za dverami pri kozube, a ostatní sa rýchlo rozpŕhli.  Obliekať sa do svojich izieb. Do poriadne hrubých vstiev, lebo červené uši môjho manžela  predpovedali aj bez Iľka, že von prituhlo.  Však ako v  správnom februári. Také slnko a také jasné sobotnajšie ráno je hriech nepozdraviť. Hoci...neviem, či sa o  desiatej  hodine  môžeme baviť o ráne?!..

Zababušení, vyškerení ..na slnečné lúče...pobrali sme sa objavovať jazernú pani.  Rusalky tam taktiež neboli, lebo jedna hlavná je na rybníku u nás na Slovensku.  Pred nami sa črtala sedemkilometrová pešia prechádzka cez nízky borovicový les, ktorý lemoval breh tmavomodrého jazera. Priznávam, že v mojich strigônskych rokoch mám právo na slepotu, kedže som nedovidela na druhý breh.. ale že ho nevidela ani moja kamarátka??..ej, čo je to dnes za nezdravá mládež:)

 Takže vykročme, pekne skraja, od našej chatočky ... dvaja chlapi, tri malé mužatká a dve ženské ..no krv a mlieko, ale v minibalení.

Privítacia vtáčia hladná delegácia...

Tiché zákutia, kde sme veľmi ďakovali pribaleným čiapkám a rukaviciam...

Rozdeľovacia zastávka...tri mužíčatá a jeden chlap to vzdali... slabosi:))...

Pri tomto pohľade som vzdychla...strčila ruky  do vrecák a ..hľa ho!...celkom som zabudla na doping pre mladistvých!! Cukríčky zašušťali a putovali do troch zvyšných dospelackých úst...tak Vám treba, slabosi!

V tomto lese som sa chcela dobrovoľne stratiť...vrátiť sa o sto rokov do svojho mládí,...no keď sa nedá, tak sa nedá:)

Blížili sme sa k "samote"...krásne upravenej, lákavej čistotou, zaujímavo riešenými a pre nás nevysvetliteľnými trávnymi  "poliami"...ale až dopad na  túto pôdu  nám ukázal pravdu. Putovali sme  po "private" pozemku... Priznávam, takýto privát by som brala za svoj:)

Aby ste si vedeli predstaviť plochu jazera, poprípade veľkosť "privátu", tak tie dve drobné...krásne..nežné....stačí...stvorenia sme ja  a kámoška:)

Návrat po druhej strane jazera bol rýchlejší  ako "prílet"...týmto sa končila obchádzka  a cesta viedla už len cez borovicové lesy až   do vyhriatej chatočky.

...kde nás uvítal  výbor prechádzkových slobochov v jazdnej formácii... fantáry neboli,ale zato bolo jedno tuhé palivo. Však sme si ho  aj zaslúžili, čo poviete?

Tento prídavok  je z  prvej návštevy Sunparku z  minulého leta,...aby Believerko videl "opachu" a  aspoň trochu z jeho "bruška".

Ďakujem ,  že ste s nami prešli tých sedem kilometrov a prajem Vám podobne krásny víkend. Letím gratulovať...