Ryby sú v prispôsobovaní sa novým podmienkam úplne odkázané na zvrchovanú a chladnú evolúciu. Ak sa stretnú zoči-voči smrteľnému nebezpečenstvu, ktorému nebudú rozumieť a ktoré sa bude meniť rýchlejšie než evolúcia im dovolí prispôsobiť sa, ryby sa ocitnú na suchu. Porekadlo: "Si ako ryba na suchu!", bude skutočnosťou, aj keď si budú plávať v oceánoch ďaleko od súše. Aj tam, ďaleko od súše, sa dostane - človek.
Kým ľudia lovili ryby rovnakým spôsobom ako ostatní predátori prirodzeného potravinového reťazca, boli pokojné. Vždy im išlo o život, ale to ide všetkým. Vtedy ešte aj ľuďom, vtedy ešte aj človek mal prirodzených nepriateľov. Boli spokojné, lebo žili rovnocenný život.
Myseľ človeka sa však pohrávala s nápadmi, až sa stalo, že pred mnohými storočiami, ešte dávno pred biológiou, človek hodil do jazera sieť. V tom čase evolúcia dala vedomiu rýb pár stoviek generácií, aby sa prispôsobili alebo si zvykli a naučili prežiť. Vedomie rýb však začalo trpieť.
Utrpelo hrozný údel, keď každým tisícročím sa len uistilo, že jeho generácie posielané na smrť neprinášajú žiadne pokrokové zmeny v inštinktoch. Podmienky sa menili príliš rýchlo. Vedomie rýb im nerozumelo.
Kým ľudia lovili ryby rovnakým spôsobom ako ostatní predátori prirodzeného potravinového reťazca, boli pokojné. Vždy im išlo o život, ale to ide všetkým. Vtedy ešte aj ľuďom, vtedy ešte aj človek mal prirodzených nepriateľov. Boli spokojné, lebo žili rovnocenný život.
Myseľ človeka sa však pohrávala s nápadmi, až sa stalo, že pred mnohými storočiami, ešte dávno pred biológiou, človek hodil do jazera sieť. V tom čase evolúcia dala vedomiu rýb pár stoviek generácií, aby sa prispôsobili alebo si zvykli a naučili prežiť. Vedomie rýb však začalo trpieť.
Utrpelo hrozný údel, keď každým tisícročím sa len uistilo, že jeho generácie posielané na smrť neprinášajú žiadne pokrokové zmeny v inštinktoch. Podmienky sa menili príliš rýchlo. Vedomie rýb im nerozumelo.
Bolo to zúfalé, keď sa aj ďalšia generácia rýb snažila o to isté, čo stovky pred ňou a stovky po nej. Keby prišlo aspoň to tušenie smeru, ktorým by sa mohli uberať ďalšie generácie, ale neprišlo nič. Tak naprázdno vyhodené životy! Opäť a opäť sa podmienky zmenili a vedomie rýb sa dusilo v plači. Nedokázalo si samo pomôcť a nik mu pomôcť nemohol.
Hrozné prísť na to, že ste stvorený do sveta, v ktorom ste odsúdený na smrť, hrozné prísť na to, že životy, ktoré vám boli darované, boli od macochy, bez lásky, bez ľútosti, len z povinnosti dať život. Akoby životy vzniknuté z čistého sexu, sexu bez lásky a nebezpečného sexu. Dokonca tak hrubá macocha, že neriskovala ani potrat, to by predsa pre tie cudzie životy nikdy neurobila!
Nad oceánom ostal plač. Zúfalý plač z ďalších a ďalších márne vyhasnutých životov. Už sa vari o chvíľu bude stávať, že nám samé budú ryby rezignovane plávať do sietí a v pozadí oceánu bude skrytý plač. Plač rybieho vedomia nad tou krutou nespravodlivosťou.
Nad oceánom ostal plač. Zúfalý plač z ďalších a ďalších márne vyhasnutých životov. Už sa vari o chvíľu bude stávať, že nám samé budú ryby rezignovane plávať do sietí a v pozadí oceánu bude skrytý plač. Plač rybieho vedomia nad tou krutou nespravodlivosťou.
© Siajen
Komentáre
Siajen, ty máš tak zvláštne nostalgický podtón v tých svojich veciach,
Som veľmi rada, že som ťa v bookzine znovu našla.
zahájila som trochu dlhšiu spoluprácu so Siajenom,
Čokomilka, ja osobne som veľmi rada, že sa Siajen vrátil.
Hm, a dúfam, že tieto Siajenove veci nájde čo najviac čitateľov.
Ak nedám bulvárny titulok
Tvoje texty