Prečo dnes už nie sme milí?
Smejeme sa z hanby a hlúpej chyby.
Stratili sme už cit pre lásku?
Či snáď nevieme povedať nežnú hlásku?

Na kolená položiť ducha, poničiť svedomie,
pre tupú iróniu, povzdvyhnúť okolo povedomie.
S maskou klubu úžasných tancovať
v predvečer s bolesťou na kopcoch sa milovať.

A že každý je iný?
Hanbím sa ale aj ja som z tej istej hliny.
Jediné čo mi teraz pomôže ráno teraz vstať
je to že sa chcem zmeniť, chybu si priznať.