Je veľa vecí, čo ma momentálne pália.. Dnes to malo byť o pesimizme a nedôvere ľudí voči ľuďom.. No udialo sa čosi iné a ja potrebujem to dať von..

Nechodievam už na azet.. Nechodievam tam od čias,kedy som začala blogovať. Blog mi plnohodnotne nahradil komunikáciu,ktorá v mojom živote chýbala. No ako viete, tu som sa skľudnila. Našla som iný portál na diskusie,ale tam, samozrejme ako Ella, som už urobila vietor a teraz sa spamätávajú z následkov.. :))

A tak som nazrela na azet.

Mala som šťastie. Našla som tam zopár nickov,ktoré poznam z čias najväčšej slávy. Pospomínali sme, vymenili informácie,ktoré by toho druhého mohli zaujímať. Zabíjali sme čas, nudu a ticho..

Medzitým ma oslovil niekto nový. Prekvapilo ma to a zároveň potešilo. Čítam momentálne Evitu Urbaníkovú a mám akútnu potrebu opäť nájsť takého Jakuba,čo sa písmen týka.. A ono to odrazu začalo vyzerať,že som ho našla.. Rozpísali sme sa.. Aj on, aj ja.. A okrem jeho rpečiek mi začali chodiť rpečky s textom : Ty tu?.. A čo tvoja averzia na pokec?

A potom sa stal ešte jeden zázrak. Oslovil ma on. Známy z smsbrány... Človek,ktorý ma privedol k poetike. Človek,o ktorom som často premýšľala,čo robí a ako sa má.. Človek svojrázny a zvláštny.. Ale zisťujem,že všetci mne blízki takí boli..

Nevadilo. Odrazu som mala v rpečkach dvoch "Jakubov" a bolo mi fajn.. Až kým..

Až kým sa nestalo to,čo sa bežne na azete stáva.. Prila téma SEX.. A moja averzia bola späť.. A v dvojnásobnom objeme..

Prečo si ktokoľvek myslí,že keď žena začne komunikovať s mužom, musí nutne chcieť sex a dosrať sa z toho,ked jej ho navrhne? Prečo muži majú potrebu v tomto priestore každému predhazdovať svoje kvality v tejto oblasti?. Niet nič iného,čím sa chváliť?..  Neviem.. Keby mne chýbal sex, nekvasím na azete a nečakám,kým mi napíše nejaký XYZ z opačného konca republiky a navrhne stretko.. Kým k nám dorazí,tak prejdú aj tri dni a chuť na sex môže byť kľudne tatam..

Vytočilo ma to.. Vytočila ma mienka mužov na nás ženy.. Jeden deň mi tvrdí,aká som super inteligentná a tak.. A na druhý deň svoje slová poprie takýmit písmenkami.. Keby bol jediný, mávnem rukou.. Ale on jediný nebol a nie je..

Fakt sa nenájde vo virtuálnom svete muž,ktorý postaví na prvé miesto dušu,až tak telo?..

FAkt musím odtialto odísť s pocitom,že každý,kto mi napíše,že píšem rozumne a pútavo,nechce nič iné,len ma pretiahnuť?..

Fakt mám uveriť tomu,že keby Boh nedal ľuďom možnosť páriť sa,tak sa nemajú o čom baviť a ani sa nebavia?..

Páli to..
Je mi z tohto poznania na nič..

Som zničená a znechutená..

No neprestávam veriť...

Pretože som optimista..A bez nádeje žiť neviem..
Ani bez Jakuba..