Samota má chuť cigarety

   ako nádej na spálenie duše

 ako popraskaný epitel ducha

  ako závraty valiacich sa prúdov riek.

Je to moment roztrhania sveta,

   zvlieknutia reality

 do nahoty prázdneho univerza...

To sú hovory so šumom lístia

  ľahostajných stromov

vo vánku vzdialeného posvätenia.