Nikdy som nemal príliš veľké pochybnosti o tom, či je morálne/nemorálne, normálne/nenormálne konzumovať mäso. Vegetariáni mi často pripadali ako pozéri, ktorí to robia preto, lebo to robí niekto iný. Nikdy mi to nevadilo (veď prečo aj?) a rozčúlil ma iba jeden vegetarián, ktorý zasadil svoj odpor k mäsu do svojej anarchomarxistickej ideológie. Hovoril mi, že jesť mäso nie je prirodzené a v skutočnosti nás do toho nútia nadnárodné korporácie, ktorým ide iba o zisk. Chvíľu som premýšľal nad tým aké nadnárodné korporácie datujú svoj vznik do obdobia lovcov a zberačov, ale potom som to radšej nechal tak.  V poslednom čase sa však často pri pohľade na kuracie stehno zháčim a zneistiem. Nie, nie je v tom žiadna ideológia, môže za to obyčajná kniha. Žiadna odborná publikácia, normálna beletria. Volá sa „Pod kůží“ a napísal ju Michel Faber. V knihe ide o mimozemšťanov, ktorí založia na Zemi bitúnok spojený s mäsokombinátom. Pointa je v tom, že na hákoch nie sú zavesené kravy ani ošípané, ale „vodsely“. Vodsel je zviera, ktorého mäso je na planéte, z ktorej mimozemšťania prichádzajú považované za absolútnu delikatesu a je nesmierne drahé. Vodsel sa odchytí, zavrie do klietky, poriadne vykŕmi, no a nakoniec ho už stačí len zabiť a oddeliť jednotlivé časti tela podľa druhu a kvality mäsa. Vodsel je mimoriadne primitívny živočích, aj keď mimozemšťania prišli na to, že má svoju vlastnú, nesmierne jednoduchú reč a dokonca aj niečo, čo by sa dalo považovať za zárodok kultúry. Vodsel však nerozumie úplne primitívnym skutočnostiam a v priebehu svojej evolúcie ešte stále neprišiel na veci, ktorým rozumie aj retardovaný mimozemšťan. Vodsel je živočích, ktorý sám seba nazýva „človekom“. Veru tak, človekom. Dnes si asi opäť nedám mäso.