REZIGNÁCIA
Relatívny pokoj si na prvom fronte mojej existencie vybudoval kartónovú základňu
Čakám na osud v nepriateľskej uniforme,na dverách s ceduľou:
NECH SA PÁČI,POĎŤE DNU!
Nepociťujem žiadne antipatie,averzie ani riedkonohavicovú pokoru
Čakám len nevyhnutný centrický náraz a do potenciálu kartónu vkladám svoju dôveru
Nádej zomiera posledná,čiže nás všetkých prežije
Dištancujem sa teda od večných čakateľov na zázrak
Zas mešká proviant,dnes sa chvalabohužiaľ nepije
Do knižnice večnosti vrátim svoj autobiagrafický brak
Lož má krátke nohy ale sedemmíľové čižmy
Svet patrí ľuďom s hlavou v tvare prizmy
Komentáre