môj syn sa bude volať sasha ignác kasper. bude mať krásne modré oči a lesklé blond vlasy. prepichne vás svojím vyzývavým pohľadom a nadchne svojím suverénnym vystupovaním. krásne suché stromy a práchnivejúca kôra. novoročný ples s generálnym riaditeľom vydavateľstva ringier a zástupcom šéfa prezídia štatutárneho orgánu orange slovensko. a kone ktoré pustíme na ulice nech bežia za ich tuaregmi a landrovermi. tuning je môj život a gél vo vlasoch si nikdy nerozčesávam. vyry si moje meno na ruku tužkovým perom, znamená to že ma miluješ. nie, začni sa predo mnou bozkávať so svojou kamoškou, akoby ste boli lesbičky, bude to znamenať, že stojím zato. nie, vôbec nie som unavený, ani trochu. už skoro mesiac som nič poriadne nenapísal. nepociťoval som nutkanie. nepociťujem ho ani teraz, ale zato pociťujem potrebu zachytiť každú fázu môjho života, každú fázu dejín sveta prefiltrovanú cez moju osobu. vyjebaný egocentrik. morrissey práve spieva niečo ako: "i could have been wild and i could have been free, but nature played this trick on me". niečo mi to pripomína. nenarážam tým na nič, možno len hlavou o stenu. ale inak teplé krajiny a do fínska bez pracovného povolenia. kto bol krištof kolumbus? prečo sa stal slávnym? nemusíte to hľadať na googli ako vám radí reklamný banner v hornej časti obrazovky, stačí ak budete čítať ďalej, ja vám to hneď poviem. takže vedzte, že len preto, že to bol. vysunutý a krikľavo červený. kubo dnes spravil z prudko stúpajúcej paraboly penis so žaluďom. zvuky felácie cez škáry v drevenej stene. a že bratislava je červená, či čo. bratislava je predovšetkým paletou rôznych odtieňov šedej. ešte že si tu ty, moja malá víla, a tisícky mihotavých hviezd nad nami a neuhasiteľný oheň planúci v mojom srdci. a jeden celý krčmový stôl medzi nami. a ďalšie milióny zásad slušného správania a spoločenských konvencií. a drevotriesky. a západného ideálu krásy. toľko o krištofovi kolumbovi. prejdime na ďalšiu tému. prvýkrát popol z balkóna staromestskej nie z kubovej ale už nie leto už mrznúce ruky a neónová reklamná tabuľa laurinho salónu krásy. už podlahové kúrenie a dve skúšky za sebou a jedna krabička citalecu a gingko pred jedlom a kávové koncentráty a dym a návaly brown noisových prúdov v tele. včera u bánovskej, zase sa pýta na školu, mám chuť jej povedať, že školu mám vpiči. tak jej poviem že cítim zmenu k lepšiemu, hoci neviem či si to len nenahováram. pýta sa ma či idem niekam lyžovať hovorím že lyžovať nie ale že začiatkom februára možno pôjdem na chatu. bude tam aj monika. možno. veľa vecí sa dá prekričať keď ste na opačnom konci stola. kto je to vlastne monika? ďalší blud v mojej mysli, ďalší hlúpy dôvod prečo vstávať a dopovať sa anxiolytikami? čo si to vlastne dovoľujem? veď ju vôbec nepoznám. prestaň tomáš, prestaň! ok, prestanem. prestanem. navrhujem novú konverzačnú tému. aký bol silvester? bol fajn, bol fajn. môj sneh tvoj sneh ich sneh válať sa v snehu válať sa v snehu a točiť hlavou hlavu točiť točí sa mi hlava pohár rumu o pohár rumu slony pod čerešňou o pohár rumu mojito a pińacolada a kaviárové vajcia a predstavenie z blázinca a ťahanie za šaty a masky a kat a gay a tencerová a do rána rozprávať sa a rozprávať sa a zachrípnuť do rána spať. mal som ísť na všmu, mal som ísť natáčať filmy. mal som ísť a mal som sa zoznámiť s babami v kockovaných svetroch a hranatých okuliaroch a mohol som sa s nimi rozprávať o najnovšom filme larsa von triera. mal som ísť do prahy alebo narukovať do francúzskej légie. teraz je už neskoro, zapípa mi pda, poštou mi dojde balík alebo tu slečna vedľa mňa rozkvitne ako ružový puk a stále to necítiť vo vzduchu. urobím rozstrel, pripravím databázu potenciálnych klientov pre predsedu a prestanem klamať svoje prsty. a slečne vedľa mňa pomôžem obuť si čižmy. ozvem sa soni nech mi pošle ďalšie preklady a vzchopím sa keď sa u nej najbližšie zastavím v kancelárii. žiadne písmenkové polievky, čisto obchodné vzťahy. také sú pravidlá liberálnej ekonomiky a preto sa už dnes nevyrábajú plastové kamióny značky LIAZ. treba to prežiť a písať o tom denníčky