Poprechadzala som nejake podchody a parkoviska a dostala sa na bus station. Potrebovala som zmenit $100 na bus a cinancek pri kase mi hovori:"$100 bankovku som nevidel asi 3 mesiace, nikto neplati cash, vsetci len kartami." Poradil mi kupit si mapu s bus routes, co bol velmi dobry napad, lebo teraz to casto vyuzivam. Napriek tomu, ze som mala celu cestu pekne rozpisanu na papieri, kde prestupit a kam ist, bus driver ma tak zmiatol, ze aj s jednym Nemcom, ktory sa vybral turistikovat na Van Island sme vystupili uprostred mesta a boli lost in space. Ale chvalabohu jazyk nam ostal, tak sme to skusili u taxi drivera a celkom ok som preplavala do North Van na Seabuse, kde mam zakladnu. Uz ked som vystupila na tej spravnej zastavke (samozrejme po dokladnej konzultacii s dalsim driverom) a pozrela sa dookola, nikde nikdo, a moja mapa z googlu nesiahala az po tu ulicu, na ktorej som stala. Tak som vosla do nejakeho dvoru a spytala sa mileho uja s velkym hunatym psom (btw, mal velmi jemnu srst, ten pes), a ten ma odnavigoval na ulicu na mojej malej mapke. Kedze som rodine napisala kedy asi ma maju ocakavat, v polovici cesty do kopca som bola vyzdvihnuta mojou domacou Ly-Shu (3/4 Venezualcanko-1/4 Cinanka).