Prvá Československá republika patrila do prvej desiatky najvyspelejších krajín sveta. Druhá svetová vojna jej príliš hospodársky neublížila, rozhodne menej ako Rakúsku, či Nemecku, alebo Francúzsku. Moc prevzali komunisti a zaviedli sociálne najspravodlivejší systém, aký si len možno predstaviť. Dnes sa zdôrazňujú podľa mojej mienky okrajové javy, ako je obmedovanie slobody, porušovanie ľudských práv, nezákonné procesy proti oponentom a podobne. Za hradbou takýchto hormonálnych hodnotení ostáva skrytá skutočná príčina zlyhania komunizmu, a to je neschopnosť realizovať také štrukturálne zmeny, ktoré by neodporovali princípom komunistickej sociálnej spravodlivosti a zároveň by boli schopné čeliť zákonitým vznikom krízových stavov. Komunizmus na rozdiel od kapitalizmu hospodársku krízu spôsobenú nedostatkovým trhom nemá ako riešiť bez vlastného zániku, čo sa aj stalo. Naproti tomu hospodárske krízy kapitalizmu (krízy z nadvýroby) sú iba súčasťou vnútornej dynamiky kapitalistického systému a vždy slúžia obnoveniu dynamickej rovnováhy, nie zániku kapitalizmu ako spoločenského systému.
Dnes už zrejme väčšina ľudí nevie, čo bol komunizmus. Z hormonálnych príčin sa zamieňa so Štátnou bezpečnosťou. Je preto snáď dobré pripomenúť, že komunistický systém bol založený na predstave, že ľudia si dokážu riadiť svoj osud najlepšie tak, ak sa zabráni individuálnym výhram na úkor ostatných, teda tomu, čo sa nazývalo vykorisťovaním. A tomu sa dá zabrániť najlepšie tak, ak je moc v rukách všetkých, a to nielen politická, ale hlavne ekonomická moc. Základným faktorom moci je moc ekonomická a tak sociálna spravodlivosť môže fungovať iba ak sa zruší individuálne vlastníctvo výrobných prostriedkov.
Za tým vštkým je predstava, že všetci ľudia sú si rovní, iba nespravodlivé spoločenské usporiadanie zavádza medzi nimi nerovnosť, a to najmä nerovnosť sociálnu. Lenže tento predpoklad je úplne nesprávny. Ľudia si nemôžu byť rovní, pretože nie sú rovnakí. Majú rôzne gény, rôznu históriu, rôzne schopnosti atď. A tak ak štát vytvorí umelo rovnaké podmienky pre všetkých, vytvorí tým či už chce, alebo nie prostredie prírodného výberu, v ktorom vždy tí schopnejší majú viac, ako tí neschopnejší a je jedno, či ide o kapitalistický systém, kde tieto podmienky vytvára slobodný trh, alebo komunistický, kde tieto podmienky vytvára rovnostárske odmeňovanie. V kapitalizme slobodný trh selektuje ľudí podľa schopností a tí čo sú schopní získať väčšie bohatstvo, tak sa k nemu ľahšie dostanú, ako tí, čo sú menej schopní.
Komunistický systém (a toto platí aj pre rôzne socializmy, len nie v takej extrémnej miere) sa dodnes pýši charakteristikami, na ktorých budem demonštrovať pôsobenie darwinistického prírodného výberu, ktorého dôsledkom je sociálna nespravodlivosť.

---

Zajtra pokračujem popisom sociálnej spravodlivosti v oblasti zamestnanosti a odmeňovaní.