Na zemi nevytriedené poznámky zo štátnic, na stole papiere z úradu, na stoličke ja a v srdci diera. Diera len taká malá, ale aj tak prázdna a boľavá. A tak veľa, veľa času ... na nič. Na seba? A načo vlastne? Radšej na neho, ale on nie na mňa. Možno ten druhý, tretí, štvrtý ... ak príde. Možno to bude až jedenásty. Neviem, koľký bol teraz. Dúfala, som že posledný, snívala som. Vždy snívam nadarmo! Chcela som snívať s ním, on sníva s inou. A tak snívam o inom, možno lepšom. No najlepšie asi snívať o sebe a o nikom ...