Keď vietor píska v okenných medzerách a vtáky na rozfúkanej oblohe lietajú vo véčku, červené tulipány pristanú k úsmevu mojej mamy, biele prípravy pokračujú aj po rozpustení snehu a v očiach sa leskne nádej na uzdravenie, poviem si: Je pekné ráno.

Pod platanom skrytá secesná jedáleň, do ktorej pozýva biele stĺporadie, je už dávno nefunkčná. Hlad zmizol aj z iných budov a na zámkoch ostala visieť nostalgia.

Ja som tiež opustila prežité starosti a vychutnávam si nové výhľady a západy slnka. Obtočená šálom sa teším z pribúdajúceho svetla. :)