Dnes som svoju cestu autobusom o niečo posunula. Bol už vlastne celkom jasný, slnečný deň. Keby sa teplota nepribližovala nule, človek by celkom pozabudol na to, že ešte patrí zime. Puky na stromoch sú obrovské a naliate, všade krásna zelená trávička. Nuž prosto, taká ranná radosť.
Až kým som ich nezbadala. Hviezdy.
Prvú, druhú, tretiu... desiatu... Krásny slnečný deň a vy sa môžete prstami dotýkať hviezd. Znie to poeticky však?
Lenže tie hviezdy nežiaria striebrosivým chladom z tmavej oblohy.
Tie hviezdy sú modré. Nalepené na oknách domov. Svietia ešte neosvieteným. Dávajú znať, že len jedna čokoláda je hviezdna.
A za tými papierovými hviezdami je skrytá nádej. Každý ten dom ju teraz má. Presne tak, ako konečný počet čokoládových tyčiniek ukrytých kdesi v tajných šuplíkoch, aby ich nezjedli maškrtné jazýčky.
Nemožno zjesť predsa len tak nádej. Nádej na blahobyt, alebo aspoň krátky prchavý pocit radosti z chvíľkového „mať“.
Prvú, druhú, tretiu... desiatu... Krásny slnečný deň a vy sa môžete prstami dotýkať hviezd. Znie to poeticky však?
Lenže tie hviezdy nežiaria striebrosivým chladom z tmavej oblohy.
Tie hviezdy sú modré. Nalepené na oknách domov. Svietia ešte neosvieteným. Dávajú znať, že len jedna čokoláda je hviezdna.
A za tými papierovými hviezdami je skrytá nádej. Každý ten dom ju teraz má. Presne tak, ako konečný počet čokoládových tyčiniek ukrytých kdesi v tajných šuplíkoch, aby ich nezjedli maškrtné jazýčky.
Nemožno zjesť predsa len tak nádej. Nádej na blahobyt, alebo aspoň krátky prchavý pocit radosti z chvíľkového „mať“.
Stratégia reklamného manažmentu však ešte nie je vypiľovaná k dokonalosti. Mnohí ešte odolávajú. Tlaku médií i hviezdam v oknách susedov.
O rok budú musieť nádej zaobaliť do onakvejších slov. Zvoliť chutnejšiu návnadu. A nechať ju zavoňať i cez filtre tých obozretnejších.
Aby už o rok žiarili modré hviezdy z okien každého domu. Veď to predsa musí ľuďom chýbať. Aspoň tým, čo si ešte na úspešnosť manipulácie pamätajú. Tým, čo si pamätajú, ako nám v oné jarné dni žiarili na oknách hviezdy červené. Tiež v nich vraj bola skrytá nádej. V lepšie zajtrajšky.
Komentáre
veru rusalka
Pod altánkom :-)))
kto si čo vypije, to si aj nalepí... :-)
múdro rusalka
možno by sme nalákali bohatého sponzora Pod altánkom :-)
Rusalôčka, ešte šťastie, že tu na mojom konci sveta svietia
:-)
Rozprávkarka, to máš ľahké,
veď aj naša uliča je "čistá"... teda aspoň najbližší susedia :-)
Rusalôčka, hlavná vec, že je krásne... Dúfam, že u vás tak,
Serm síce jar prichádza trochu neskôr, ako u vás dole, ale všetko je tu zelené. Voda v jazierku sa roztopila, kapríky vystrkujú papuľky, sú trochu zoslabnuté, tak sa aj bojím, aby ich nevystriehli mačky. Ale keď prežili zimu z minulého roku, prežijú snáď aj túto...
smutné je
Rozprávkarka :-)
Vikina...
nech je jak je, ešte žiaden marketingový mág netromfol cirkev...
Rusalôčka, hm... Moje kapríky sú našťastie aj po zime také bystré,
A čo sa týka Súdneho dňa, čert, však počkaj, Ty si užiješ!
Rozprávkarka, čakať nieto na čo, mám v tom jasno už teraz ;)
Nezapáraj...
nnno, dajsamisvete.. čo už len je teplo z pohladenia...
Len aby si sa v tom kotle Ty sám neuvaril, veď počkaj, raz
anciáša,
ešte aj moje slovíčka sú :-(
rozprávkarka,
Ty si celkom a na furt nenapraviteľný! Kedy sa polepšíš?
... keby som sa polepšil, z pekla by ma vyhnali!?
Inťo, či podfurkom, alebo dobrovolne, za každým okolností
:-))
Tuším si taký pekelný workoholik, však?
Máš pravdu,