O Ukrajine som ešte pred pár dňami vedela, že hlavné mesto je Kyjev, a že momentálne je to veľmi obľúbené miesto nákupov.  Ukrajinu, a vôbec krajiny bývalého sovietskeho zväzu médiá prezentujú s veľkým rozdielom od Európskej únie. Preto ma vždy lákalo navštíviť Kyjev alebo Moskvu. Keď sa mi naskytla možnosť na pár dní navštíviť Ukrajinu, ani chvíľku som neváhala.

     Začiatok cesty za dobrodružstvom sa pre nás, skupinku dvanástich kamaratov, začal veľmi skoro ráno v sobotu. Na vlakovej stanici v Košiciach nás čakal prvý kontakt s Ukrajinou, nasadli sme do ukrajinského vlaku, a ani sme sa nestihli rozhliadnuť už sme strácali signál slovenských mobilných operátorov. V mestečku Čop nám na vlaku vymenili podvozok a všetci sme si prestavili hodinky na miestny čas, o hodinu dopredu. Cestou bolo zaujímavé sledovať život v maličkých dedinkách, ktoré sa mihali okolo koľajnice. Ľudia tam žijú v drevených domčekoch a ich záhrady miestami pripomínajú smetiska. Po takmer 24-hodinovej ceste sme vystúpili na veľmi modernej kyjevskej vlakovej stanici, kde nás už čakali naši noví ukrajinskí priatelia. Najviac zo všetkého sme sa tešili, že konečne uvidíme normálne WC a čistú tečúcu vodu, aby sme sa trochu osviežili. No naša radosť sa zmenila na údiv hneď keď sme zbadali WC tzv. stúpačky, ktoré sme si premenovali po svojom „na lyžiara“. Najprv sme sa na tom výborne pobavili ale keď človek musí, tak musí.

    Neskoro v noci, sme už so všetkými účastníkmi tohto výmenného pobytu z Čiech, Ukrajiny aj Gruzínska došli do mesta Kirovograd, ktoré je od Kyjeva vzdialené ďalší 6 hodín cesty autobusom. Ďalšie nemilé  prekvapenie nastalo, keď nás oboznámili, že voda im tam tečie od ráno od 6:00 do 24:00. a Čas nášho príchodu bol 00:30 tak „celí natešení“ a špinaví sme išli spať.

     Tieto začiatočné „kultúrne šoky“ nám vylepšil program, ktorý bol pre nás pripravený od pondelka až do piatku, kým sme boli v Kirovograde. Každý deň sa niesol v znamení inej krajiny, začali sme dňom Európskej únie a postupne sme pokračovali dňami Československa, Ukrajiny a Gruzínska. Krajiny sa prezentovali svojimi zvykmi, jedlom a hudbou. Voľné chvíle sme mali vyplnené hrami napr. bowlingom, diskotékou, obhliadkou mesta alebo sme večer strávili v zábavnom parku. Počas dňa Ukrajiny sme si mohli vyskúšať ako sa sedí v pilotnej kabíne lietadla, pretože ubytovaní sme boli v areáli Kirovogradskej leteckej akadémie (GLAU).

     V piatok sme sa opäť presunuli do hlavného mesta. Celú sobotu sme strávili obhliadkou Kyjeva. Kyjev je obrovské mesto, ktoré má približne 2 600 000 obyvateľov. Niečo sme prešli peši, niečo sme obdivovali z okien autobusu, ale aj tak sa mám najviac páčila obhliadka mesta z výletnej lode, ktorou sme sa plavili po Dnepri. Fascinovalo nás tam to, že mesto je stavané ako keby do troch poschodí. Pod hlavnou ulicou a námestím s krásnymi historickými aj modernými budovami, je sieť tunelov metra a veľké obchodné domy. Z centra sme sa „zubačkovou lanovkou“ vyviezli na ďalšie poschodie, kde sa rozprestieral chrám sv. Michala postavený ešte v 11. storočí. Skrátene v Kyjeve sa je vždy na čo pozerať. Ale na to, aké je to veľké mesto je tam pomerne málo košov, tak sme sa už ani nečudovali, keď sme v parkoch a na chodníkoch občas zakopli do prázdnej fľaše alebo iného odpadku.

     Systém fungovania ich mestskej hromadnej dopravy bol ďalším veľmi zaujímavým prekvapením. V celom meste sme nenašli ani jednu zastávku a tabuľku so smerom, číslami, odchodmi alebo príchodmi autobusov. Autobus alebo skôr žltý mikrobus, ktorí volajú maršrutka si človek len tak stopne na rohu ulice u šoféra si kúpi lístok za 50 kopejkov, čo je v prepočte asi tak 3 Sk a môžete sa aj celý deň voziť po meste.

      V nedeľu, keď nastal čas odprevádzania a lúčenia sa, nechýbali objatia ani slzičky. Rozchádzali sme sa so slovami dúfam, že sa v takejto zostave stretneme aj o rok v Čechách. Skúsenosti z týždňa stráveného u našich východných susedov by som nemenila za nič na svete. Odporúčam prežiť pár dni na Ukrajine, nikdy nevieš čo ťa čaká za rohom J