..a preco... tak o tom sme sa uz bavili pod inym clankom:))

a nemám rád ani pokoj,takže miesto koledy si púšťam Mansona :)

púšťaš si Mansona a máš radosť :-)))

i dont like the x-mas.. but the x-mas like me:))

..napodobne.. ale pustam si metallicu:)

To, že si už dávno objavil žriedlo radosti je mi jasné... a myslím, že každému, kto Ťa číta, či pozná :-)

Precítiť naplno svoj vnútorný život- súhlasím, treba sa tešiť z maličkostí , z toho čo nás napĺňa a robí spokojných a šťastných. Často sme nešťastný a je to o tom, ako si písala pre samé hľadanie radosti ,si ju nakoniec zabudneme aj užiť , zabudneme sa tešiť , radovať , neustále sa snažíme niečo hľadať a stále nie sme dostatočne spokojný, máme jedno auto, ale chceme dve , aby sme boli spokojnejší ... akosi pričasto dochádza k spojeniu dar, darček = radosť.

A máš pravdu, pre očakávanie veľkých radostí, nechávame nepovšimnuté tie malé... ktoré spolu vytvárajú tú veľkú

je fajn, pokiaľ si to uvedomíme , horšie je čakať celý život na tú jednu veľkú radosť a medzi tým nám život uteká pomedzi prsty . Človek niekde na smrtelnej posteli zistí že čakal zbytočne...

súhlasím. Radosť a šťastie dosiahnu len tí, ktorí chápu, v čom spočíva a ako vedie cesta k nemu.

ty si móóój človek :-)

ja som tušila, že to tak cítime skoro všetci tu :-)

A ja??? :-)

nájsť radosť v radosti druhého..to je tajomstvo šťastia. (Georges Bernanos)..no povedzte nemá pán Bernanos pravdu??...Ak som aj smutná, ale nájde sa človek, ktorú dokáže moju dušu radosti priviesť na svet..zasmejem sa , pousmejem... a dakujem.

Radosť niekoho druhého nemôžeme v sebe rozvíjať, nepomôže nám bojovať proti našim smútkom... našim démonom.

nie je to až úplne tak, ako uvádzaš. Tu by som sa priklonil k Vikine. Úprimná a nefalšovaná radosť z radosti toho druhého, ma môže predsa obohatiť. Nemôžeme striktne stanoviť pevné hranice. Zákon súvislostí platí ak tu.

stratiš svoju vnútornú radosť, potom ju už nemôžeš ani nájsť..musíš ju znovu pestovať..ale to už musiš len chcieť. Lebo človek zlomený a mysliac si, že niet radosti v jeho vnútri, je často zlým spoločníkom aj pre radostných. Naša (moja) radosť je iba moja... a ak by umrela..umrelo by s ňou aj moje telo:))

Aj ja sa viem tešiť z radosti svojich blízkych... je to ako pohladenie. Ale je to iné prežívanie ako preciťovanie vlastnej radosti...
Neviem, ja to tak cítim. Možno to niekto cíti inak.
Nepovažujem žiaden svoj názor za nejakú absolútnu pravdu... :-))

nie ak
ale aj

s týmto Tvojim komentom plne súhlasím...

a samotné stotožnenie vo svojom vnútri je zárodkom vlastnej radosti, ktorú môžeme rozvíjať, budovať... Ak vlastníme ten jemnocit, tak radosť dostáva vyššiu formu.

to chce úplnú vzájomnú otvorenosť... a to nie je len tak... byť s niekým jedno :-)

prečo si ma zaznala? :-((( veď prechodne dokážem pomôcť mnohým. keď neprší, aspoň kvapká - taxa u nás v radostinej vravieva...

Ale nemôže Ťa vychutnať ten, kto nemá radosť v sebe... :-)
A čo, keď kvapky uschnú... a ostane pocit krátkotrvajúcej radosti... hoci i intenzívnej... ? Čo potom? Keď vo vnútri prázdno?

ale pre posunutie v téme môžeš pripraviť ďalšie zamyslenie.

Už sa tešíme, lebo tie úvahy sú skutočne kvalitné.

a bude kopa času a pokoja... i na písanie :-))
Na povianočné zamyslenia :-)

ale môže niekto začať hľadať vnútornú radosť, ak si nenájde nejakú dočasnú oporu v mimosebí? a vôbec, prečo by ma nemohol vychutnať aj ten, kto nemá radosť v sebe? :-((( možno ma vychutná oveľa menej intenzívne, ale predsa...




a just

nad touto témou budem dumať aj ja.

Vychutnať si Ťa môže, ojoooj... veď niektorí iné ako mimosebie ani nevychutnávajú :-))

Ale máš pravdu, že si Ťa just menej intenzívne :-))))))))))

aj na tvoje úvahy :-))

vám hodím trochu svojej radosti..pestovanej v bavlnke, zalievanej čajíčkom, po ktorej kvitne úsmev v duši aj na Tele´:=)))))))...

a ešte sa chystám ďalšie posadiť... a potom budem variť lektváre radosti :-))))

si ty potvorka, rusalka

lekvár, to je moje! najradšej mám marhuľový...

Tá "potvorka" ma rozradostila :-))

Rusalka, variť lektvare treba..myslieť musíme s radosťou aj do budúcna:)))

nuž, keď lekváre... tak aj u mňa je marhuľový na vrchole :-))

lietaš na metle, aj lektváre by si mala vedieť miešať...

lietaš na metle, aj lektváre by si mala vedieť miešať...

pokoja a ticha nie je nikdy dosť :-)

mám radosť z lekvárov i z niektorých lektvarov. vonkajšiu.

Ale taký správne namiešaný lektvár môže aj vnútorne oné :-))

vidím, že Radosť má radosť...
A keď lekvár, tak šípkový, je vynikajúci, len je to papračka...
Vikina keď lieta na tej metle, mohla by povedať kde ich je najviac.

pridávam sa k intwistovi...

šípkový je u mňa v rebríčku hneď na druhom mieste... ale ten jediný nerobím. Práve pre tú papračku. Ten si kupujem :-))

aj Vám, dík

:- )

niekedy ozaj veľmi krátke jesú, rusalka. aj, však ti možno takú niekedy predvediem :-)

aj jahodový, s kúskami jahôd a slivkový :P preto sa tak oblizujem xi

také predvádzanie :-))

tu bude lekváru... presne takého, o akom píšeš... s kúskami jahôd :-)
Mňam :P

ako si len rýchlo zistil, že sa Radosť teší, hoci to po lopate nevybalila!
a ten šípkový vie byť fajn. dokonca aj taký z ružových lupeňov je celkom zaujímavý.

a našlo by sa potom za lyžičku aj pre mňa? ;)

ale to ticho...budeš ho predvádzať s otvorenými, či zatvorenými ústami, háá? so zatvorenými ništ nedostabeš he he he :X iba ak...

po par dnovom obdobi sklamania z niektorych ludi znova pozeram s radostou na svet.... pekne napisane viiilocka lesnaaaa :)))

tu ako o dušu:)) len čo mi slina do lektvaru spadla..teraz musím znovu namiešať..tej dobrej radosti, aj štipka sladkosti, za nechtíčok popod fuz, medu kúsok na motúz, a byliniek za hrsť, čo ak príde zlostný hosť..k tomu prášok smiechu, podaj sem varechu..zamiešame, na ohníčok priložíme, polienko a plátok slamy..aby sme sa stále smiali, slzy na smiech obrátili a všetku zlobu v peci polálili:))
tak neflákať sa a variť:))) prídem na ochutnávku..

ciao kamoska... pekny vecer... :)))

ďakujem...
A Tvoja navrátená radosť ma teší :-))

urobíme veľkú koštovku :-))
Mňam... mňam :-)

ahojky chlapček znovu usmievavý, aj ja sa ti teším ;) veľmoooo

ty si nejaka bosoracka... :)))) komu to budes podavat, ked dovaris? :)

Hlásim sa k Tebe na školenie... i ja chcem vedieť tak krásne miešať :-)

intwista budeš darmo kŕmiť, bude mať asi zatvorenú pusinku, ale celkom sa chichúňam predstave intwista potretého lekvárom s jahodami :D ach

..ja len prútiom.. a už to je..! No ktorá si v rade, nech Ti dám za kalíšok???:)))
moji sú už nacicaní tej mojej radosti ..treba o dúm dál isť:)))

ty si prvý, davaj kalíšok:)))..tebe dám aj dupľu, lebo to potrebuješ:))

ale zas, je to naozaj predstava chichúňania hodná :-))

len aby nebol primalý :-))

sice som v piatok rozbil auto, ale beriem to ako ukoncenie skaredeho dna v chujave a cez vikend som sa uz rehotal... tak orginal yossovsky :)))

na Macíka, ten ľúbi sladké...

pozriem..vidím ..každému koľko si zaslúži:)))
..u veľkého Druida v Gálii som bola na výučbe..bude dosť v tom kotli, čo doma na prostiedku izby bubláá:)))))))))

„darovať sa radosť nedá.. nedá sa ani prijať ... od niekoho iného“.
moja skúsenosť s radosťou, vlastne s akoukoľvek emóciou, je odlišná.
ak sa raduje/smúti niekto mne blízky, radujem sa/smútim aj ja.
sa mi vidí, že schopnosť prijímať i vysielať emócie má každý človek.
schopnosť rozvibrovať chvením duše iného človeka svoju dušu.
schopnosť chvením svojej duše rozvibrovať dušu iného človeka.

asi chceš z toho lekváru, keď si sa zapojil.

Ešteže tak... a múdro... dostaneš dupľu !

súhlasím s tým, že každý má schopnosť prijímať i vysielať emócie... ale nie všetci, majú túto schopnosť rovnako veľkú.
Ten, kto je priveľmi uzavretý, asi nedokáže prijímať tak, ako niekto, kto je vnímavý a otovrený.
A súhlasím aj s tý, že človek dokáže rozvibrovať dušu iného človeka... človeka, ktorý do svojej duše dokáže a chce niekoho vpustí... lebo iba tak má ten druhý možnosť jeho dušu rozochvieť.
Ale takéto vibrácie sú len dočasné. Ak si ich v sebe nepstujeme... ak ich mi sami opätovne nerozochvievame.
V opačnom prípade ostanú len chcejivou spomienkou...
A tak je to i s radosťou.
Tá prijímaná zvonka, ak už podnet neprichádza, ostáva v spomienkach...

tak takýto zámer Hoga ma vôbec nenapadol... :-(

ojojóóój...

ústa-neústa, už sa celkom teším, až budem hlava pomazaná :-)

pomažeme :-)

ale dosť by mi pomohlo ku šťastiu, keby bol autorizovaný, lebo takto je pre mňa o čosi menej človekom :->

teraz by som prijal hocaký lekvár, lebo dnes večer mám už plné zuby nejakého gophera a istého archieho a chcelo by to zmenu chutí :-#

Mám ich plnú komôrku...:-))

Joj ako mi ide lákanie :-)

aj hlava pomazaná sa dá nahovoriť ;P a hogino vyslovil to, čo som si pomyslela hneď po prečítaní tvojho článočku...ale hneď na to som pochopila, ako si to myslela...niet radosti bez radosti...niet vnútornej radosti vďaka podnetu z vonku, ak jej už niet vo vnútri...ale myslím, že kým človek žije, už len to je iskrička nádeje...nik, kto stále žije, nemôže nadobro zanevrieť na život...na chuť, radosť z neho...aj keď je ukrytá ktovieako hlboko...

a tak si ju môžeme aj osladiť a prijímať a znásobovať aj z vonku...vďaka niekomu inému, pretože ju máme :) nejdem po sebe čítať, možno som napísala zaseniečo ehm...ale neva

dobrú chuť prajem :)

Keď hovoríme o dávaní radosti iným... to sme potom radosťdajky a radosťdajci??? :-)))

to sladké znásobovanie radosti zvonka je veľmi príjemné :-) aj to osládzanie... :-)

zase si niečo napísala :-) ale nechce sa mi o do toho mysľou ani len zadrapnúť, lebo si práve vychutnávam žuvacie hašlerky. snažím sa ich aj tak... vnútorne :-)

a radodajcov

ačo s takými nedajkami... ako som ja? :-(

to by som netvrdil. ty nie si ani len sporodajka, však sa furt raduješ

dávno ;-))

dobrú nôcku

i i

keď mne sa to slovíčko tak páči ;) hmmm a tuším nás rusalka zase šáli, šak väčšiu radosťdajku som ešte nepoznala xi xi ;)

a intwi, pozoj na šuby, aby sa ti neprilepili niekam inak, ako majú :P :D

používam blend-a-dent :-D

tie bjele pejlišky, šo šú f gambiške, keť ša učmeješ :)

tak je šecko v porádku a ja môžem ísť vešať prádlo :))

sa šubím :-)

lepšiu hodinu na vešanie nemáš?
ale aj ja už som takto :-)

akoby som to videl :-D

aj ty vešiaš? a rusi, aj mne sa šubavá páčiš ;)

náhodou som celkom emancipovatý

už som dovešala, môžem ísť hajať do pelíškova ;) prajem vám voňavú nôcku :) a intwi, hašlerku von z pusy na noc, oki? a rusi, usmievaj sa aj v sníčkoch ;)

voňavé mám rada :-)
A usmievať sa budem... napríklad predstave, ako Intwi zaspí s hašlerkou v puse :-)) a ráno bude mať krásne dozelena polepený vankúš :-))

žuvacia hašlerka je biela :-p

Tak trošilinku škodoradostne :-))

ako pises Rusalka tak nech sa nam dari

prežívať radosť plným priehrštím :-))

posledna veta moc pekna

som rada, že sa Ti páči práve tá :-))

paci sa mi aj co je za tymi tvojimi clankami, mozno niekedy si poviem, ze su ideovo podobne (tie ktore sa tykaju emocii) , ale je v nich vzdy ze vsetko je v rukach cloveka..a pri citani tvojich clankov ma napada , co vsetko to vlastne je :)

Áááááááááááááá, opäť tu píše naša stará známa, usmiata Rusalka. Vitaj medzi optimistami. :-)

Teraz sa skutočne usmievam :-)))

a bola rusalka niekedy iná?

||||||||||
^^ ^^
( © © )
¶
__
(__)

nemal som sa dať k inkvizícii :-(

Náhodou je to fajn, zasmiať sa na obrázku veľacteného inkvizítora...
je fajn, že nepúšťa hrôzy :-))

veď inkvizítor má predovšetkým púšťať otázky, a to tu aj spravil. iné efekty sú nepovinné :-)

a otázky spúšťali takým nemilým spôsobom... a Ty sa mi vidíš celkom milý :-)))

odporúčam do tvojej pozornosti nasledovné:
inquiisiitor: I. a searcher [inquiiroo: to search for among] II. an investigator
zdroj: Chambers Murray Latin-English Dictionary by Sir William Smith and Sir John Lockwood, Edinburgh - London 1996, 824 pp., ISBN 0-550-19003-1 (Paperback)
ď., veď aj som milý inkvouš :-)

áno si... milý :-))
a z literatúrou si načrel do liberálnejšich vôd inkvizívie...

Áno, Rusalka, bola si iná. V predchádzajúcom článku som Ťa nspoznal. Ale som rád, že už je všetko tak, ako má byť. :-))

predsa neznamená, že som iná :-)))

Tu nešlo o to písať čo, ale ako. Ale nechajme to. Schládza sa, možno dnes aj zasneží, na tú vianočnú náladu.
Pekný deň Ti prajem. :-))

Možno preto sa občas niekto čuduje, keď vyberiem na "svetlo božie" aj niečo z toho, čo nie je až také veselé. Väčšinou svojimi negatívnymi pocitmi druhých nezaťažujem... ale že sa Vianoce zmenili tak, ako píšem, to sa poprieť nedá.

A inak, pozerám z okna už od včerajšieho večera. Tiež sa mi zdalo, že sa o kus schladilo a že by mohlo konečne trocha poprášiť :-))

Pekný deň aj Tebe