Každý z nás už počul o tejto vymoženosti súčasnej doby. Do kúpeľov nechodia už len dôchodcovia alebo prestarnutí komunisti. Táto možnosť je teraz aj pre bežných občanov. Je to skôr však aj o tom, že niektoré kúpele sú radi keď im príde nejaká tá koruna do kasy naviac. Proste sa začali správať trhovo. No a keďže aj ja som sa rozhodol zveľadiť nejaké kúpeľné mesto, presnejšie nejaké kúpele, začal som hľadať v ponukách na internete. Problém bol však trošku v tom, že bol štvrtok a ja som chcel ísť do kúpeľov na víkend od nasledujúceho dňa, teda od piatku. Samozrejme do nedele. A aj dôvod bol - bolo obdobie Valentína. No a na Valentína sa predsa patrí spomenúť si na milovanú osobu a nejako ju obdarovať. Nebral som to však ako povinnosť, ale skôr ako vyjadrenie svojich citov a lásky k mojej polovičke. Preto som sa rozhodol, že jej darujem víkendový pobyt v kúpeľoch. Aj s procedúrami. Moja láska si oddýchne, zrelaxuje, príde na iné myšlienky a do ruchu bežného života sa vráti ako znovuzrodená. No a aby tam nebola sama, išiel by som tam s ňou... :-) Takže - vrhol som sa (vo štvrtok!!!) hľadať nejaký pobyt. Na základe internetových ponúk som obtelefonovával kúpelné recepcie. Skúšal som to v Dudinciach, v Liptovskom Jáne, Smrdákoch, Bardejove. Už som to pomaly aj vzdával, pretože všade som sa dozvedel, že takéto pobyty treba objednať nejaký ten mesiac dopredu. No, čo už... Zobudil som sa neskoro. Povedal som si, že urobím posledný pokus a zavolám do Trenčianskych Teplíc. Ináč - mestečko známe jednou veľkou akciou a raziou u nemenej známeho politického boxera. Ale to sem nepatrí. No ale čo sa stalo? Na recepcii hotela KRYM mi povedali, že víkend majú voľný!!!! Skoro som od radosti vyskočil z kože. To snáď nie je možné! Skutočne? Moja radosť bola nevýslovná. Hovoril som si, že buď tam nikto nechce chodiť, alebo je to drahé, alebo to nie je bohviečo. Lenže obrázky hotela hovorili opak. Hotel - päťposchodový (neskôr som zistil že najväčší v meste), umiestnený priamo v centre mesta oproti pešej zóny. Služby boli všetky priamo v ňom - teda stravovanie, procedúry, spoločenské aktivity. Izby boli zariadené novým nábytkom, TV, rádio, chladnička,...

      V piatok sme teda naskočili do auta a zamierili do Trenčianskych Teplíc. Po pár hodinách sme zastali pred mohutným komplexom. Hovorím si : "hm, tak to je dobréééé"... A uznanlivo som pokýval hlavou.

Tento kolos v sebe skrýva až 250 izieb spolu s apartmánmi. Izba ma tiež príjemne prekvapila. Nový nábytok, nové koberce, všade čisto a útulne. Na jednu kuriozitu však nezabudnem. Z hotelového balkóna smerujúceho priamo na námestie (ak sa to tak dá nazvať), bol skvelý výhľad na náprotivný kopec a ulicu na ňom. No a tu bol "onen" známy objekt ešte známejšieho politika, v ktorom pred pár rokmi kukláči robili zákrok všade tak medializovaný.

Fotoaparátom som si ho tak skvele priblížil, že keby bol "onen" politik v okne, tak mi môže zamávať.... Večer sme navštívili pizzeriu oproti hotelu. Môžem povedať že tak skvele a najmä lacno som sa dávne nenajedol. Ivka si dala cestoviny. Lenže keď ich servírka doniesla, vôňa mi hneď vošla do nosa a dlho tam aj ostávala. No proste skvelé. Aj Ivka si pochvaľovala že je to vynikajúce. Moja pizza sa ale tiež nedala zahanbiť. Veľká ako koleso od káričky a plná oblohy. U nás v Bystrici tiež robia veľké a chutné, ale sú chudobnejšie. Na druhý deň - v sobotu sme museli vstávať už o siedmej hodine. Uf... sme na relaxačnom pobyte a už toto.... Ale museli sme stihnúť raňajky, pretože o ôsmej sme mali prvú procedúru - rašelinu. Boli sme zvedaví čo to bude. Po ľahnutí na postel nám chrbát založili horúcimi sáčkami, naplnenými pravdepodobne tou rašelinou. Boli tak horúce, že Ivka ležiaca na vedľajšej posteli až skríkla. Potom nás ešte obalili dekou a tak sme si tam ležkali asi 20 minút. Okolo desiatej hodiny sme mali termálnu vírivku. V obrovskej vani plnej bubliniek sa ležalo skvele. Tie bublinky boli tak silné, že človeka skoro nadnášali. Ivka mi neskôr hovorila, že sa musela držať úchytiek na vani.... Aby ju nevyplavilo na povrch... Odtiaľ sme zamierili na postel, kde sme si opäť poležali niekoľko minút zabalení pod dekou. Každý sám. Po desiatich minútach si nás zavolal masér a pohral sa s našimi telami. Samozrejme nie tak, ako by niekoho napadlo... :-) Musím však uviesť, že od chvíle ako sme sa vyzliekli do naha, všetky procedúry sme absolvovali takto. Teda nahí (vo vani a na masáži). Hovorím si - veď takých "vecí" tu už sestričky videli až až... Po tomto všetkom nás čakal obed. Poobede sme mohli navštíviť hotelový bazén. Nebol síce na plávanie, pretože rozmery mal asi len 15 x 5 metrov.

Voda bola teplá a ľudia v ňom zväčša sedeli. Po okrajoch boli totiž zamurované sedátka, presnejšie skôr múrik na sedenie. Po absolvovaní tejto procedúry sme sa venovali už len relaxu. Prechádzka po driemajúcom mestečku a ešte pokojnejšom parčíku bola skvelá a neskutočne upokojujúca. Obzreli sme si aj Most slávy.

Na ňom sú tabuľky hereckých osobností, ktoré navštívili tieto kúpele. Na konci parčíku bolo jazierko plné kačíc. Boli tak naučené na ľudí, že keď sme prichádzali, vyšli z vody a išli smerom ku nám. Čakali, že im niečo hodíme. Keďže sme žiadnu desiatu ani iné jedlo so sebou nemali, kačičky o nás prestali mať záujem, vošli do vody a venovali sa sebe. Odhadom ich tam mohlo byť okolo tridsať.

Boli sme sa pozrieť aj na známej ulici na ktorej býva všetkým známa osobnosť. Musím však priznať, bál som sa odfotiť dvor, dom, resp. objekt ako taký, lebo ani neviem z ktorej kamery ma kto sleduje a ešte vybehne z domu a narobím si nepríjemnosti - že čo to fotím a prečo. Viete, človek bývajúci v tom dome môže byť nevyspytateľný a taktiež aj zrejme jeho ochrankári. Takže sme len prešli okolo, pokochali sa štyrmi drahými autami vo dvore a prešli okolo len tak... akože nič... Podvečer sme zamierili na návštevu miestnej hotelovej kaviarne, kde sme si v kresle vychutnávali príjemný sobotný večer a záver dňa.

     V nedeľu sme si niektoré procedúry zopakovali. Čakala nás termálna vírivka a bazén. Potom už len obed, zbalenie a cesta domov. Musím však ešte doplniť, že strava, ktorá bola podávaná bola vynikajúca... priam skvelá. Raňajky formou bufetu sú k nezaplateniu. Človek sa môže dosýta najesť, ja som v nedeľu (keď sme ráno mali viacej času) navštívil bufetový stôl asi trikrát a pomaly si vychátnával raňajky. Pre niekoho to mohlo vyzerať ako "nenažranosť", ale hovorím si - veď ma tu nikto nepozná, určite to robí skoro každý (že sa dva-trikrát otočí k bufetovému stolu) a naberie si čo mu hrdlo ráči. No a ešte jeden postreh: hotel bol plný nemeckých dôchodcov. Všade som počul nemčinu, ešte aj sestričky na procedúrach sa s nimi rozprávali po nemecky. Táto klientela je tu asi častá a je tu ako doma, pretože personál sa im dokázal prispôsobiť a komunikovať s nimi v ich rodnom jazyku. Dospel som k názoru, že pre nich je zrejme takýto pobyt - hoc aj mesačný, určite lacnejší ako keby sa "kúpeľovali" dva týždne u nich v Nemecku. Ešte aj v jedálni boli pustené nemecké pesničky... Teda nie stále, ale hrali ich... :-) Čo dodať na záver. Len celkové zhodnotenie, že tento pobyt bol skvelý nápad a fakt stál za to. Zaplatili sme zaň niečo cez 5.000 korún, čo si myslím, že nie je až tak veľa za služby, ubytovanie, procedúry a celkový pobyt. Môžem to len doporučiť všetkým. Takže - kto to číta - hor sa na víkendové pobyty do kúpeľov.... :-)