V tú osamelú noc som všetko pochopil. Uzavretý medzi dvoma odlišnými svetmi tajím dych, aby moje sústredenie ešte viac vnímalo dianie vo vonkajšom svete plnom nebezpečenstva a neurčitosti. Obloha je tmavá priepasť, ktorá chrlí ťažké slzy dopadajúce na strechu môjho dreveného úkrytu. V každom pohľade von cítim smútok a duševnú bolesť, ktorá ma zužuje už pár rokov. Kvapky sa ozývajú tak hlasno, až má človek pocit, že sa nechtiac ocitol tam vonku. Neurčitosť podporuje silný vietor a blesky lemujú môj výhľad na jazero, ktoré skôr pripomína plávajúci cintorín s pochovanými rozhodnutiami.

Človek je bezmocný pri pohľade na búrku, čo vo mne vzbudzuje rešpekt a zároveň aj strach. Môj svet je odlišný. Horí v ňom teplý oheň a všade naokolo je sucho. Príjemná vôňa dreva a ovocia spojená s komfortom a minimálnym nebezpečenstvom. Obávam sa toho čo bude nasledovať. Besnenie vonku bude pokračovať, ja dopijem vychladnutý čaj a zavriem oči. Môžem si to dovoliť, veď som v bezpečí. Ostanem vo svojom raji ďalších 23 rokov a budem dúfať, že zajtrajšok prinesie zmenu, ktorej sa sám stránim. Túto metódu som sa naučil od autorít v mojom živote. Brať rozhodnutia, ktoré sú spoločensky korektné a potlačiť tak proces individuálneho rozhodovania. Osamelosť mi však dovoľuje zahodiť všetko čo som doteraz počul a vybrať si rozhodnutie, ktoré potrebujem. Teraz ma nevidí prezident, občan, učiteľ, šéf ani rodina. Už to chápem. Všetky pravidlá sú iba ilúzia. Slúžia na organizáciu a výber rozhodnutí s ohľadom na udržanie konzistencie v našich životoch.

Odvrátil som zrak od okna za ktorým sa odohrávalo samotné peklo, presunul sa k dverám a otvoril ich. Studený vietor a prskajúce kvapky odrážajúce sa od zárubne ma jasne varovali. Toto je iný svet ako ten tvoj. Prvý krát som to spravil. Vedome som pozmenil svoj život. Prešiel som cez terasu a zaboril bosú nohu do blata. V tom istom okamihu som mal mokré vlasy a teplota môjho tela rapídne klesala. Kráčal som sebavedomo ďalej po móle vyčnievajúcom do jazera. Je zrejmé, že som predvádzal kus z novej módnej kolekcie pre rok 2014 s názvom "Vyber si rozhodnutie sám". Na chvíľu som zastavil a pozoroval čo pre mňa pripravil nový svet. Cítim sa v ňom nepríjemne. Som mokrý, je mi zima a som špinavý od blata. Ako je potom možné že sa aj napriek tomu cítim oveľa lepšie než v raji ? Zrýchlil som krok a rozbehol sa priamo ku koncu móla.
Skáčem do vody plnej neurčitosti.

Manipulovať sám sebou je až príliš jednoduché, pomyslel som si, keď som sa prebudil po búrlivej noci. Dokážem sám seba presvedčiť za relatívne krátku dobu o čom len chcem. Dokážem sa obalamutiť či sprosto oklamať mihnutím oka. Keď sa rozhodnem som lenivý, inokedy pracujem do vyčerpania. Áno, odkedy som zmenil status študent na zamestnaný, veľa vecí sa deje trocha inak. Búrka je preč a ja si môžem dopriať pohľad na slnkom zaliate jazero. Moja chata je jediné miesto na svete kde zabúdam kto som v realite. Často sem chodievam zabúdať na každodenný život pracovníka jednej nadnárodnej spoločnosti so slušným platom a s elánom pracovať. Veľa ľudí ma neznáša. Je to spôsobené predovšetkým tým, že som nikdy nepracoval viac ako je zdravé a víkend sa mi začína o deň skôr ako obyčajným ľuďom. Mojim zlatým pravidlom je odísť čo najskôr z reality. Práve preto som tu. Vlastním taktiež výdobytky modernej doby ako smartphone. Toto miesto je však zázračné, pretože tu tieto technické zariadenia nefungujú. Občas ich jednoducho neviem zapnúť a stále častejšie mi nestačí meniť tón zvonenia. Je neskutočne otravný a výrobcovia by mali investovať o niečo viac financií do príjemných tónov, ktoré človek počúva rád. Často krát presviedčam sám seba, že som chudobný aj keď mi to nejde. Vlastním celkovo 50 vecí. Viem to celkom presne nakoľko som ich v piatok počítal.

Už viac krát som si všimol, ako ľudia pretvárajú skutočnosť s cieľom dosiahnuť svoj cieľ. Vtedy som ešte netušil, že to dokážem aj ja.