Tento rok sme s manželkou zamenili dovolenkové  čľapkanie sa v mori, či túlanie sa po Slovensku za poznávací zájazd do Paríža. Bol to dávny sen manželky, ktorá furt vravela, že keď budeme na dôchodku, pôjdeme sa pozrieť kade sa to promenádovala tá Angelika. No lenže spoliehajte sa na to že sa dôchodku dožijeme. Hlavne v týchto krkavčích dobách a hlavne pri zvyšovaní sa veku dosiahnutia vytúženého dôchodku. Tak som jedného januárového dňa sadol k internetu a listoval som si cestovnými kanceláriami s ponukami poznávacích zájazdov do Paríža. Po niekoľkých neúspešných pokusoch, kde buď taký zájazd neponúkali, alebo ak aj áno, nevyhovoval termín, našiel som v jednej cestovke zájazd ako šitý na mieru. Akurát som sa obával toho, že to bolo len na 5 dní aj s cestou. Ale 3 dni na prvý raz hádam budú stačiť na základné obehnutie pamiatok Paríža, povedal som si a následne som to povedal aj manželke. No nestačilo. Hlavne mne nie, človeku ktorý si potrebuje každý objekt záujmu vyfotiť a následne natočiť. Program bol nabitý až práskal vo švíkoch a už aj to hovorilo že je toho veľa a pritom tak málo času. Ale predbehnem čas a skonštatujem, že neľutujem.  Bolo tam krásne. Či po stránke počasia, tak aj náplňou programu a vyčerpávajúceho sprievodného slova  našej sprievodkyne.

Cesta do Paríža bola v pohode. Pre niekoho dlhá, pre niekoho nekonečná, pre mňa pohodová. Nejakých 22 hodín z Banskej Bystrice nie je až tak veľa.  Počas cesty nám naša sprievodkyňa púšťala filmy aby nás viac navnadila na Paríž. Tak sme mali možnosť zhliadnuť Chrám Matky Božej, Amelia z Montmartu a Edit Piaf. Do Paríža sme prišli ráno a hneď sme si to namierili do Versailles, kde sme prišli pred deviatou, teda medzi prvými. Parkovisko sa ale začalo rýchlo zapĺňať atobusmi, z ktorých sa vyrojili davy turistov.  Najviac tam bolo asi Japoncov a Rusov. O 9:00 hod. sa otvorila brána Versailles a masa ľudí zaplnila nádvorie, kde sa hadil kľukatý rad až po vchod do zámku.

Versailles vzdialené od centra Paríža nejakých 20 km je najviac  preslávené asi svojim zámkom,  teda honosným kráľovským palácom, ktorý v Európe nemá obdoby. Château de Versailles vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku ako symbol absolutistickej monarchie. Spočiatku sídlili francúzski králi v zámkoch na Loire, až neskôr sa presťahovali do Paríža, do Louvru  a za kráľa Ľudovíta XIV. - Slnka sa kráľovskou rezidenciou stalo práve Versailles, ktoré túto funkciu plnilo až do Francúzskej revolúcie, kedy bola kráľovská rodina opäť donútená presťahovať sa do Paríža a zámok sa tak už nikdy viac nestal kráľovským sídlom. Začiatkom 17. storočia tu ešte žiaden zámok nestál, Versailles bolo len dedinkou, kam chodil Ľudovít XIII. na poľovačky. Po tom, ako tu kúpil pozemok, dal tu postaviť vidiecke sídlo, neskôr prerobené na poľovnícky zámoček dnes tvoriaci jadro paláca. Až za vlády Ľudovíta XIV., ktorý sa tu snažil vyhnúť búriacemu sa Parížu získalo Versailles v podstate dnešnú podobu, čím sa stalo veľkolepým zámkom s rovnako veľkolepými záhradami, ktorých súčasťou sú i ďalšie dva paláce – Veľký a Malý Trianon. Versailles bolo svedkom mnohých historických udalostí.  Bolo to napríklad otvorenie posledného zasadania Generálnych stavov - začiatok Francúzskej revolúcie, tiež tu bolo podpísaných mnoho zmlúv (Versailleská zmluva alebo Versailleský mier), roku 1768 tu bol schválený predaj Korziky Francúzsku od Janovskej republiky. Roku 1783 sa  vo Versailles uskutočnil vôbec prvý let teplovzdušného balóna, ktorého experimentálnou posádkou boli tri zvieratá.

Celý komplex Versailles obsahuje okrem už troch zmienených zámkov a záhrad či početnými impozantnými fontánami popri menších pavilónoch ešte aj napríklad umelú Kráľovninu dedinku. Od roku 1979 je Versailles zapísané v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Potom, ako sme  vystáli kľukatý rad ku vchodu do zámku a kontrole tašiek, batohov a brašní sme sa dostali do útrob zámku. Nakoľko bola sezóna a ešte nedeľa, predierali sme sa chodbami zámku z miestnosti do miestnosti plece pri pleci s ľuďmi snáď z celého sveta. Ale ako som už písal najviac tam bolo Japoncov a Rusov. Tí sa samozrejme museli vyfotiť pred každým exponátom, takže zdarne prispievali k spomaleniu pohybu a dostupnosti ku skvostom expozícií. Nakoniec sme boli  radi že sme sa ocitli pri východe, aj keď zámok je nádherný a bolo veru na čo sa pozerať a obdivovať. Zo zámku sme sa dostali do nádherných Verailleských záhrad, ktoré hrali všetkými možnými farbami na čele so zelenou a hrajúcimi fontánami, od ktorých sa šírila nádherná hudba. Fontány hrali v čase medzi 11:00 – 12:00 hod.  a mali sme to šťastie že sme tam práve vtedy boli. Mať tak celý deň, určite by tam bolo vždy niečo nové a krásne obdivovať.

Ale aby som len nepísal, prikladám niekoľko záberov zo zámku a zo záhrad.