Augustinus Aurélius žil v rokoch 354 až 430. Narodil sa v Tagaste ( Severná Afrika). Ako 16 ročný zahájil štúdiá v Kartágu. Bol v Ríme a Miláne. Nakoniec bol ako biskup v Hippo, čo je mesto niekoľko desiatok kilometrov od Kartága. Kým prijal kresťanstvo prešiel mnohými náboženskými a filozofickými prúdmi. Isté obdobie bol manichejcom. Manichejci boli náboženskou sektou, veľmi typickou pre obdobie neskorej antiky. Bolo to náboženské a filozofické učenie o spasení. Jeho zmysel spočíval v tom, že svet bol rozdelený na dobro a zlo, svetlo a tmu, ducha a látku. Pomocou svojho ducha sa človek mohol povzniesť nad svet látok a tak položiť základ pre spasenie duše. Ale ostrá hranica medzi dobrom a zlom nenechávala Augustína na pokoji. Pýtal sa odkial pochádza zlo. Isté obdobie bolo ovplyvnené stoickou filozofiou a podľa stoikov neexistovala ostrá hranica medzi dobrom a zlom. Augustína však ovplyvnil predovšetkým druhý filozofický smer neskorej antiky – novoplatonizmus. Tu sa stretol s myšlienkou, že celé bytie má Božskú povahu. Augustínovo kresťanstvo je poznačené platónskym spôsobom myslenia.
A tu sa na chvíľu zastavíme. Prosím čitateľa o prepáčenie za toto extempore. Keď čítam životopisy svätých, tak o vplyve novoplatónskeho učenia na myslenie svätého Augustína sa taktne mlčí. Ale keď je reč o súčasnosti, teda o vplyve totalitného myslenia na slovenské obyvateľstvo, tak sa hlasite reve. Kto reve najviac? Ten, ktorý je týmto myslením ovplyvnený najviac. Nútia mládež aby písala písomky na tému „sviečkovej manifestácie“, ktorá bola pred dvadsiatimi rokmi, teda v čase, keď sa ho táto mládež nemohla zúčastniť, pretože ešte neexistovala. Nepočítajú s tým, že keď z nich budú dospelí, tak sa budú zaujímať o myslenie marxizmu – leninizmu. A čím bolo toto učenie krutejšie, tým viac ich to bude zaujímať. Americká kultúra ich k tejto ukrutnosti vychováva.
Vráťme sa však o 1600 rokov nazad k Svätému Augustínovi. On sám si o sebe myslel, že je stopercentným kresťanom. A tak pokresťančil Platóna. Videl hranice, pokiaľ môže siahať ľudský rozum. K tajomstvu Boha sa môžeme priblížiť iba prostredníctvom viery. Boh môže prostredníctvom našej viery osvietiť našu dušu a my dosiahneme zvláštne, nadprirodzené poznanie Boha. Nepokojné je naše srdce, kým nenájde pokoj v Tebe, Pane.
Gréci sa prikláňali k myšlienke, že svet existoval vždy. Sv. Augustín naproti tomu tvrdí, že Boh svoril svet z ničoho. Ale cezto sa snažil pripísať platónske idey Bohu a tak zachránil platónsku predstavu o večných ideách. Snažil sa teda spojiť grécke a židovské myslenie, ktoré k sebe nemali až tak ďaleko ako sa mnohí dnešní myslitelia domnievajú. Človek má dušu, ktorá je schopná poznať Boha. Ale o tom, až nabudúce.
Komentáre
fíííha :)) teodicea sv. Augustína
musím si to prečítať ešte raz, chýbajú mi súvislosti, ktoré tu vidíš...je to také rozkúskované, ale budem pozornejšia ;)
oprava
k hraniciam
Augustín staval svoju vieru na
tvoja interpretácia Augustína a jeho pocitu "stopercentného kresťana" sa mi zdajú príliš zjednodušená...v tom období sa kresťanstvo (čo sa týka výkladu písma) len formovalo...ani on sám presne nevedel, čo je správne...čo znamená trojjedinosť boha, aké to bude po smrti, čo je zlo a odkiaľ sa zobralo...hľadal odpovede, ponúkal ich, nevnucoval...veril
som ateistka, ale jeho úsilie ma fascinuje, aj pokus o logické vysvetlenie pôvodu všetkého zla a utrpenia na zemi, ktoré prezentoval heretikom...mne :)
ktorý dnešný mysliteľ si myslí,
Augustín mohol novoplatonikov iba zneužiť
Nabúdúce platón