Ráno, naobed, večer, v noci, stále..

Najväčší poklad, aký nám Boh, genéza ľudského vývoja, evolúcia alebo čo ja viem, čo všetko.. Mohlo dať.

Sme inteligentné bytosti. Ako sa to prejavuje? Ako je možné, že zo seba nevydávame čudné, habkajúce, nezrozumiteľné zvuky, ale sériu zvukov, pekne znejúcich, pekne na seba nadväzúcich.. Dávajúcich význam.

Ľudská reč. Aký zázrak, aký prejav vyspelosti.

Na tomto svete neexistuje nič, čo by už raz nedostalo meno.

Každá vec má svoje presné pomenovanie. Každý pocit má svoje presné pomenovanie.

Môžete sa cítiť zmätení, alebo veselí, alebo smútiaci, alebo deprimovaní, alebo frustrovaní, alebo nadšení, alebo sklamaní..

Môžete vnímať, že veci sú zelené, alebo červené, alebo ak máte pocit, tak možno brnkastofialové...

A všetko to môžete vyjadriť.

Vyjadriť myšlienku. To, čo cíti vaše srdce, to nad čím rozmýšľa váš mozog.. Také nehmatateľné, a predsa také hmotné...

Krásne si to všetko viete navliecť do jednej retiazky..

A čo je ešte lepšie.. Nielen, že túto správu viete vyslať..

Druhí ľudia ju dokonca vedia prijať a vedia vám dať spätné echo.. Vedia vás doplniť o svoje vlastné myšlienky, nápady, postrehy.. Vedia vám aj vysvetliť, že ste asi debilní, lebo takto veci predsa nefungujú...

Myšlienky a slová. Slová nehy. Slová dôvery. Slová povzbudenia.. Slová zraňujúce a slová plánujúce..

Dokonalosť sama o sebe.

A tak možno naozaj.. na počiatku bolo Slovo.