Sára dopísala ďalší zo svojcih príbehov. Vstala a podala ho mame pričom povedala:
"Nemysli si, že je to pravda dobre ? Je to niečo ako tá poviedka, pamätáš ?"
Kým mama čítala, Sára si sadla na posteľ a čakala. Asi v polovici sa spýtala:
"Naozaj to nie je pravda ? "
"Nie, nie je to pravda." snažila sa Sára odpovedať čo najpresvedčivejšie ale aj tak cítila, že to nezaberá. Keď mama dočítala povedala:
"Vieš dobre moje dôvody, prečo si môžem myslieť, že je to pravda A navyše napísala si to tak autenticky."
"Teda mi neveríš ? Myslíš si, že ťa azsa klamem ?" opýtala sa Sára.
"Je moja vec, čo si myslím. To nech teba netrápi"
"Fajn, už v tom pokračovať nebudem.Presne pre tot som nikdy nič nepísala a už zasa ani nechcem."
"Keby si mala čistá svedomie, pokračovala by si."
Sára vstala a odišla pokračovať v upratovaní.Po chvíli sa spýtala.
"Myslíš, že ako príbeh je to dobré ?"
"Áno ako príbeh to dobré je."
"Nie je to pravda." Sára skúšala mamu presvedčiť znova.
"Keby to pravda nebola, tak by si ma o tom toľko nepresviedčala.Neupozornila by si ma na to pred tým, ako som to začala čítať."
"Upozornila som ťa, abyb sme sa vyhli tomuto, aby si si nemyslela, že ej to pravda."
"Už som povedala, čo si ja myslím je moja vec. Mám svoje dôvody  aty ich veľmi dobre poznáš."
"Mami, čo odo mňa chcete ? Čo mám robiť, aby ste so mnou boli spokojni ?" Opýtala sa Sára so slzami v očiach.
"My s tebou sme spokojni, chceme len, aby si nám hovorila pravdu."
"Ale keď poviem pravdu, tak je zle. Keď poviem, čo chcete počuť aj tak je zle. Čo po tom chcete počuť ?"
"Pravdu. Chceme počyť pravdu, keď sa ťa spýtam, či s ním tento rok bola. CHcem, aby si is dala ruku na srdce a povedala mi, či si s ním bola."
"Nie nebola."Opdovedala, ale ruku na srdce si nedala.
"Nebola si s ním ?Mám dôkazy, že si s ním bola. Ľudia, ktorí vás videli, ale nechceli vám to pokaziť. Zmienili sa mi o tom len tak medzi rečou."
Sára zúfalo sedela a pozrela na mamu.
"Fajn chceš pravdu ?
"Áno."
"Je to pravda, celý ten príbeh je skutočný. Spokojná ? Nepovedala som to, lebo viem, že ho nemáš rada a viem, že teraz som sa popálila sama, že som mu nemala písať a robiť to všetko, ale cítila som sama. Chcela som niekomu všetko povedať a potom napísal, že niekoho má. Nemala som to komu povedať, tak som to napísala. Ja potrebujem, niekoho, komu môžem všetko povedať. Úplne, úplne všetko. Mhla som jemu, ale teraz už nemôžem ani to."

"Mne môžeš povedať všetko a vždy si mohla, ale od istej doby na základnej škole si to robiť prestala- Mne môžeš povedať čokoľvek."

"Lenže, keď povieme tebe tak pravda sa ti nepáči. Nechcem aby si na mna kričila,za to že robím chyby.  Aby sme sa hádali. Aby som sa tomu snažila vynúť  a potom klamala a zamotávala sa do toho."
"To vidiím."
"Vieš on nebol nikdy zlý. Bol slušný a to čo  sa stalo vtedy sme len nezvládli. Ja som dúfala, že sa postaví a niečo povie ale to sa nikdy netalo. Potom som mu poamly prestala veriť a cítiť sa pri ňom bezpečne. Už to nebolo ono a keď som nastúpila do školy tak aj záujmy sa zmenili. preto ten vzťah skončil a možno je to tak dobre. Ponaučila som sa."

"Mrzí ma, že si sa takto popálila. Mne ale môžeš povedať úplne všetko. Hocikedy môžeš prísť a možeme sa porozprávať."

Vďaka mami.