Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Kde je vôľa, tam je cesta

Povedal malý fúzatý, a nebol to kocúr Šunkes. Trebárs aj cesta s iris z Pašupathináthu po lukliansky hospital.

Stretneme sa na letisku v Káthmandu pri termináli 3. Jedna bude mať za sebou 7560 vzdušných míľ, druhá o polovicu menej.

Každé ďaleké mesto má svoju vôňu. V Káthmandu je to badián, santal a smog.

Pôjdeme sa potĺkať po Swayanbunáthe - opičom vŕšku a potom po Pašupathináthe. Sadneme si na múrik a budeme sa len tak pozerať:

Prehodíme pár slov o tom, že v sanskrte Pašupathi znamená Pán tvorstva-zvierat. Z vyhriateho múrika nebudeme vidieť vychudnutých potulných psov v uliciach ani práve podrezanú obetnú ovcu ležiacu v rohu jedného z námestí.

Pri tigrej rieke Bagmati budeme vidieť toto:

Transformáciu na popol a prach. A kalnú vodu rieky do zabudnutia.

Pôjdeme sa úzkou ulicou pozrieť na bódhanáthsku stúpu:

A potom niekam preč z mesta. Napríklad do okolia Pokhary obdivovať donebavolajúci Rybí chvost:

Vrátime sa do Káthmandu a odletíme do Lukly pod Everestom. Prežijeme pristánie na svojráznej luklianskej dráhe a vybehneme do výšky 4200 metrov do Kongde. Tu budeme mať základný tábor:

 Vpravo ten ďaleko a sólo trčiaci biely kopec je Ama Dablam, dvojštít viac vľavo sú Lhoce Šar a Lhoce, hneď vedľa - s jemným závojom snehu strhávanom vetrom - Mt. Everest a vľavo prilepená na Everest hradba Nupce.

Kým predošlé fotografie sú staršie, ešte z konca minulého storočia, táto je z jesene 2005 a horský hotel, ktorý tam práve stavajú, pre nás odfotografoval Ivko (aj hospital dolunižšie). Aby sme vedeli, do čoho ideme. Kým prídeme, bude dokončený.

Horský hotel patrí Nepálčanovi Sonamovi Sherpovi, manželovi  Pasang Lhamu -ovej, prvej Nepálčanky, ktorá v túžbe vyrovnať skóre domácich žien voči zahraničným horolezkyniam vyliezla na vrchol Mt. Everestu a pri zostupe zahynula. V Nepále je, ako to už býva v takýchto prípadoch zvykom, národnou hrdinkou, ale do štatistiky o Evereste, v ktorej figuruje všelikto, vrátane slepca, sa prvá horolezkyňa z krajiny, na ktorej území Mt. Everest je, nedostala.

Z Kongde budeme chodiť na horské výpravy.

Pri návrate do Lukly sa zastavíme tu:

V Luklianskej nemocnici pomenovanej podľa dvoch žien - Pasang Lhamu a Nikole Niquille. Kolegovia irisu pozvú na prehliadku (je to hospital hlavne pre zahraničné horolezecké expedície, lebo domáci si zvykli poradiť si aj tak vo všetkom sami) a ona si povie, že zostáva.

A keď prídeme na návštevu, uvarí nám čaj s jačím maslom a do noci nám bude rozprávať príbehy o dochrámaných horolezcoch od Japonska po USA. Bude ich poznať po menách aj diagnózach. Ráno sa skúseným zrakom horala pozrie na himalájske štíty a typickou slovenčinou rodáčky z východu nám povie: "Dnes bude celý deň pekne."


Fotografie odtiaľto aj odhentiaľ | stály odkaz

Komentáre

  1. len tak na okraj
    by som chcel pripomenúť, čo onehdá zdôraznil nebohý Julo S., že v týchto končinách si treba dávať obzvlášť pozor, lebo ešte aj dnes tam 60 percent obyvateľstva umiera na sanskrt.
    publikované: 28.04.2006 19:28:02 | autor: buheh (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. buheh
    A okrem toho sa tam vyskytujú prakrti.
    http://en.wikipedia.org/wiki/Prakrti
    .
    Budeme ostražité, s nikým so sanskrtom sa nebudeme púšťať do dlhých rečí.
    publikované: 28.04.2006 19:38:59 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. kto sa vyzná vo vrtuľníkoch,
    ten ľahko na predposlednom zábere identifikuje legendárny a nezničiteľný ruský stroj z 50. rokov Mi 17. Pred pár mesiacmi som čítal, že pri Lukle (čiže práve tam, odkiaľ je záber) jeden takýto padol na zem a rozdrúzgal sa, keď domorodí piloti nevedeli správne používať páku. Teraz neviem, čo je lepšie, či umrieť na ten sanskrt alebo vložiť svoj život do rúk domorodému pilotovi (anglicky house-bearing pilot).
    publikované: 28.04.2006 19:39:09 | autor: buheh (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. sú slabí, lebo nehrávajú
    Apache Havoc
    http://www.gamespot.com/pc/sim/apachehavoc/index.html
    .
    Oni niekedy rozoberú vrtuľu a vyčistia pucvolou. Sem-tam im po zložení niečo zvýši a to sa potom predáva v Namče bazáre.
    publikované: 28.04.2006 19:50:15 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. dnes som sa tulala po Himalajach :o)
    ema, dnes rano som mala chvilku na kavicku, co sa stava tak asi raz do roka. Precitala som si tvoj darcek a bolo mi nevyslovne krasne.
    Velmi by som si zelala aby to bola pravda.
    Terminal 3, Katmandu rok 2007, mesiac nechavam na teba. Zbalime batohy s perovymi spacakmi, horku cokoladu, jeleni loj, obujeme dobre horske topanky, a vydame sa za dobrodruzstvom. Prespime v budhistickom klastore aspon jednu noc.
    Dakujem za tento krasny virtualny vylet, dnes som mala narocny a dlhy den, ale ked som ta tu rano nasla, tak vsetko islo ovela lahsie.
    Nosim v hlave este jeden sen.
    Idem teda spat a urcite sa mi bude snivat o romantickom Rybacom chvoste. Vdaka ema.
    Pekny den Sunkesovi
    publikované: 29.04.2006 07:42:48 | autor: iris (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. ahoj, iris
    Kvôli počasiu sú dobré jar a jeseň. Jeseň je krajšia. Keď už tam pôjdeme, hádam si vybavíme aj čínske víza a skontrolujeme sochu Mao-Ce-Tunga, ktorú Čína veľkoryso darovala tibetskému ľudu. Že či nekoroduje.
    .
    Iris, Himaláje sú jedným z mála miest, ktoré si človek doma stále predstavuje, nabaľuje na tú predstavu kopu ilúzií - a predsa ho nesklamú. Lebo poznám aj taký prípad, že človek básniaci o Egypte konečne zašiel do Gízy a na konci miestnej Petržalky pri pyramídach sklamane povedal, že Aké malé a škaredé.
    Ale poznám aj človeka, ktorý prišiel do Tróje, ktorá je fakt malá a škaredá - až na dreveného gýčovitého koňa, z ktorého sa roja japonskí turisti a ktorý je veľký a škaredý - a síce sa hanbil, ale slzil dojatím, lebo stál na mieste, o ktorom ako dieťa toľko sníval.
    publikované: 29.04.2006 21:18:10 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Emi,
    Ja som v Egypte niekoľko ilúzií stratila, ale zasa ma niektoré veci príjemne prekvapili, vlastne som ich až tam objavila... Drsnú krásu púšte,čisté more,moslimké pamiatky, vôbec moslimskú kultúru... Človek chodiaci s otvorenými očami môže pohodlne vymieňat jedny ilúzie za druhé, lebo za krátky čas aj tak nespozná krajinu okolo seba naozaj, a často vidí len to, čo chce vidieť - ale aj tak to stojí za to. Mňa v Egypte napríklad ohromilo, akí boli tí ľudia (podľa mojich merítok biedni úbožiaci,makajúci bez perspektívy a s Damoklovým mečom chorôb a hladu nad sebou) šťastní.
    publikované: 13.05.2006 23:07:33 | autor: Selima (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014